Memories of you(JBFF)

5.

Gabrielle:

S chalanmi som sa dlho zabavala. No Bieber ich prepaľoval pohladmi. Čo mu je? Ryan je uplne v pohode a je s ním sranda.

Pozrela som sa na Justina a on sa na mňa letmo usmial. V jeho karamelových očiach boli malé hviezdičky a asi zamilovanosť.

Ryan si to všimol tiež a ihneď ma ťahal do kuchyne. Brucho mi začalo krvácať znova.

,,Gabbi máme problém a to veľký." povedal udichčane Ryan a ja som len naňho nechápavo čumela.

,,Justin mal iskričky v očiach. To znamená len jediné....." Ryan to naschvál naťahoval. Začína ma srať a to moc.

,,To znamená čo?" opýtala som sa ho zadržiavjúc svoje nervi aby som mu neprijebala.

,,Že ťa miluje." povedal Ryan a ja som tam zostala stáť ako solný stľp. Prišlo mi zle a už som len videla nekonečnú tmu ktorá pohltila moje telo.....

Justin:

Ako si Ryan odviedol Riu do kuchyne som dostal strašné nervy. Po minute z kuchyne sa ozval zvuk akoby niekto spadol na zem.

Rozutekal som sa za nimi a všimol som si ako Ria ležala nehybne na zemi a slzy si predierali cestu cez moje oči.

Prisadol som si k nej a odkril som jej tričko. Obväzy boli krvavé. Pomaly som jej ich dal dolu a videl hnisavú ranu.

,,Má tam infekciu musíme ísť do nemocnice!" povedal som a zobral ju na ruky. Prikryl som ju mojou koženkou.

Položil som ju na predné sedadlo a vyrazil som do nemocnice. Keď sme dorazili zobral som ju na ruky.

Na recencii som povedal že chcem isť za doktorom Sparcksom. Člen našej partie. Prišiel som za ním a položil ju na stôl.

Rozstrihal jej to tričko a ošetroval jej ranu. Všimol som si že má pod lavým prsníkom malé pismenko J.

Bola krásna aj keď bola v bezvedomí. Zaujimalo by má prečo tam má to malé J.

,,Justin bude v poriadku ale nemôžem ju tu nechať kvôli sestričkám. Sú to strašné bonzačky. Hneď keď sa zobudí bude zvracať krv ale je to normalné. Budeš ju musieť cely týžden obskakovať a aj kúpať. Nebude sa môcť pohnuť." povedal James a ja som si zobral Gabbi na ruky.

*DOMA*

Položil som ju jemne ako princeznú na posteľ a prikryl ju aby jej nebola zima. Pozrel som sa na ňu a na jej sfialovelé pery vstisol jemnučký bozk.

Jej očné viečka boli spoju spojené. Ťažko sa na ňu pozeralo a ešte ťahšia bola myšlienka že nie je moja.

Ale najťažšia bola že možno ani moja nikdy nebude. Cítil som slanú tekutinu ktorá sa mi liala z očí ako vodopády.

Chcel by som aby má milovala, aby som ju mohol utešovať v najbolestivejšich chvíľach a hlavne aby som mohol držať plod našej lásky.

,,Prečo ja?" tento anjelský hlas má prebudil do krutej reality ktorú som nechcel ani vidieť.