Z pohľadu Lucy :
Predstavte si, že v jeden deň sa vám zmení celý život. Nebudete sama na prekonanie problémov.
Je to iné sa zobúdzať vedľa osoby.
Vedľa osoby, ktorú tak veľmi milujete ale ona o tom nevie.
Každý deň vás ubíja, keď sa k vám správa ako k dobrej priateľke.
Chcete mu vykričať ako ho milujete.
Ale svoje city pustíte na povrch až vtedy, keď sa niečo stane.
Niečo čo zase obráti váš život na ruby.
Prečo sa nedá tak rýchlo zabudnúť ako zaľúbiť?
Pretože, život by bol oveľa jednoduchší a ľahší...
Keď človek miluje, dopúšťa sa mnohých hlúpostí.
Čo je výprask, vie každý z nás dosť presne, ale čo je láska, to poriadne nevie nikto.
Každé ráno sa zobudím a vidím ho. Jeho nádherné oči, krásnu tvár a slabý úsmev z krásneho sna. Moje srdce kričí. Môj mozog je ticho. Môj mozog kričí. Srdce je ticho.Čo je vôbec láska? Dá sa ovplyvniť? Proste sa zamilujete a nedá sa s tým nič robiť. Naše manželstvo nie je bez lásky aspoň z mojej strany. Najradšej by som mu vykričala, že ho milujem, ale bojím sa odmietnutia. Bojím sa že ma nemiluje.
Otvorím oči a to čo vidím je nezvyčajné. Jared nie je v posteli. Prehodím nohy cez okraj postele, prehrabem si vlasy. Vojdem do kúpelne a začnem sa vyzliekať. Osprchujem sa. Vojdem do izby a vytiahnem si čierne rifle a modré tielko. Z bielizníka si vytiahnem podprsenku a nohavičky. Oblečiem sa a učešem. Odrazu počuť veľký rachot z dola. Rýchlo zbehnem dole a vojdem do kuchyne. Začnem sa smiať. Kuchyňa vyzerá ako po výbuchu.
,, Čo si tu urobil ?" vykríkla som cez smiech. Nadskočil a otočil sa na mňa.
,, Chcel som urobiť palacinky." usmial sa.
,, Padaj odtiaľ." ukázala som mu na dvere kuchyne. Usmial sa a už ho nebolo.
Bože.. To väčší neporiadok tu urobiť nemohol.
Po raňajkách :
Jared po raňajkách odišiel do práce. Umyla som riad a vybrala sa von za Sam. Obula som sa a vzala si kabelku. Prišla som k autu a naštartovala som.
Do 15 minút som bola pred kaviarňou, kde sme sa mali stretnúť. Vošla som do kaviarne a hneď som zbadala usmiatu blondínku.
,, Ahoj." usmiala sa a objala sa.
,, Ahoj." sadla som si na stoličku oproti mne.
,, Tak ako sa máš?" mala úsmev od ucho k uchu.
,, Dobre. Ráno som musela upratať kuchyňu. "keď som si spomenula na Jareda v kuchyni a okolo neho neporiadok musela som sa usmiať.
,, Čo sa stalo?" opýtala sa. Vyrozprávala som jej ráno. Keď som dohovorila a začala sa smiať.
,, A ako sa máš ty a Mike?"nahodila úsmev "mala som pár pohárikov".
,, No tak povedal že chce dieťa." povedala. Otvorila som ústa do O.
,, ČOO? Ešte som v živote nepočula, že by chlap chcel dieťa?!" no tak ja asi dieťa nebudem mať, pretože s Jaredom je to iba spánok v jednej posteli.
