Dangerous guns by /Matie/

16.kapitola

Takže na začiatok, sa vám chcem ospravedlniť, že časť nebola skoršie,ale nejako som pozabudna na písanie a začiaot školy,nemala som po škole skoro ani čas na písanie :D takže naozaj sa vám ospravdnujem :( ale inak to bohužial nešlo :D 

Ták a po druhé by som vás naozaj chcela poprosiť, že či by ste nedali vote alebo neokomentovali časť :D ak by ste chceli  venovať vám časť, tak napíšte do komentu. Nehambite sa !!! :D Ták to je asi všetko :)

Hope u like it :) 

„Arriana, zlatko, si tu??“- po dome sa rozmohol hlas môjho krstného otca a ja som sa zapozerala na chalanov. Usmiala som sa na nich a pozrela som sa do dverí od obývačky. Za minútu sa tam objavila hlava krstného. Zostal zaskočený, keď uvidel chalanov v jeho obývačke.

„Otec , toto sú moji priatelia.... Toto je Niall, Zayn , Louis, Harry, ktorý je zároveň mojím novým spolužiakom a Liama poznáš“- povedala som a prešla som k nemu. Zobral ma do svojej náruče. Chalani ho pozdravili a on ich tiež.

„Arriana, môžeš ísť na chvíľku so mnou??“- opýtal sa ma Cristiano a ja som prikývla a vliekla som sa za ním do jeho pracovne. Cristian si sadol za svoj pracovný stôl a ja som si sadla na stoličku pred neho.

„Prečo sa zahadzuješ s chalanmi?“- opýtal sa ma a ja som asi moc dobre nepochopila otázke. Pozerala som na neho neschopná povedať čokoľvek.

„Ja ťa nechápem“

„Prečo sa zahadzuješ s nimi?? Nemala si náhodou Josha?? Arriana, ty máš na lepších. Pozri na akom spoločenskom rebríčku si ty a na akom ony. Zožeň si lepších priateľov.“- povedal a ja som sa nezmohla na slovíčko , ale musím sa mu postaviť. Nemôžem to nechať tak.

„Nie, nezoženiem. Ja ich mám rada, ony ma chápu ...ja nikoho iného nechcem a ani mať nebudem. A že som s inej spoločenskej vrstvy?? No a?? ja nechcem byť populárna a známa, to chceš byť ty“- posledné slová som už kričala.

„Tak inak, máš zakázané sa s nimi stretávať“- povedal a postavil sa. Tiež som sa postavila.

„Nie, budem sa s nimi stretávať, či sa ti to páči alebo nie. Sú to moji priatelia a ja sa ich nevzdám len kvôli tebe“- povedala som a otočila som sa mu chrbtom.

„Len aby, ti tá láska vyšla s obyčajným chalanom“- povedala a ja som sa zvrtla.

„Ako o ňom vieš?“- opýtala som sa a prišla som bližšie k nemu.

„Myslíš, že by som ťa tu nechal bez riadneho dozoru?“- opýtala sa ma a zasmial sa. Hnev sa mi varil v žilách. Musela som odísť. Ka neodídem hneď, tak niečo spravím.

Prišla som do obývačky a tam sedeli chalani.

„Ideme preč“- povedala som a chalani sa postavili a pobrali sme sa na odchod.

„Kam si myslíš že ideš??“ opýtal sa ma Cristian, ktorý vyšiel zo svojej pracovne.

„Idem preč“

„Nemáš kam ísť, bezo mňa by si nemala tento život ako máš. Nemáš nikoho okrem mňa, nemáš kam ísť“- povedal a smial sa mi do očí. Nevydržala som to a chmatla som prvú vec , čo som uvidela a hodila som ju vedľa Cristiana.

„Takže dievčatko sa rozhnevalo?? Nepáči sa jej pravda?“- povedal zo smiechom a oprel sa o zárubne dverí. Vykročila som k nemu ,ale zastavila a niečia ruka.

„Poď so mnou“- povedal mi hlas a ja som k nemu pozrela. Liam. Usmiala som sa i cez tie slzy , čo sa mi drali na povrch. Otočila som sa a išla som za Liamom. Sadla som za volant a vyšla som z pozemku domu. Liam sedel vedľa mňa a vzadu sedel Louis a Zayn. Volantom som prudko stočila do nasledujúcej zákruty. Nenávidela som ho niekedy. Nebol zlý človek, ale keď už sa nahneval , tak to bolo zlé. A bolo mu jedno kto ste. Musel mať pravdu a nemohlo byť po nikom inom. Len on musela mať pravdu. Keď bol nahnevaný tak bol neskutočný. Vždy bol tak hnusný a nepríjemný. Potopil by aj svoju rodinu. V očiach sa mi začali zhromažďovať  slzy a ja som vedela , že to musím nejako zo seba dostať. Už som pocítila, ako mi vyteká slzy z oka a tak som si ju zotrela a prehodila som rýchlosť. Zabočila som v domnienke, že neviem kam idem, ale práve teraz mi to bolo úplne jedno.