🌻Why should i love someone? 🌻(M&M-FF)🌻

🌻Should i kill you now or later?🌻

Hneď  ako vojdem do svojej izby, jedlo si položím na posteľ vedľa notebooku, ktorý opäť zapnem, zadám heslo a pustím si live vysielanie toho futbalového zápasu. Popri pozeraní si jem svoju večeru a skrolujem Instagram. To mi príde upozornenie na to, že Lia spustila live stream. Za iných okolností by som si ho pustila, lenže je pravdepodobné že na to streame budú aj hentí idioti a na nich momentálne náladu naozaj nemám... však vy ale viete. Mobil odložím bokom a zapozerám sa na futbal.

,,Ideme sa prejsť a ty ideš s nami." Vtrhne mi ku koncu futbalu do izby Lia.

,,Nie, nejdem." Záporne pokrútim hlavou.

,,Ale ideš." Povie a na jej tvári sa zjaví úškrn. 

,,Ako by si to chcela docieliť?" Nadvihnem obočie.

,,Jednoducho. Je to večerná prechádzka pod hviezdami..." Uškrnie sa.

,,... a tej ja nikdy neodolám." Povzdychnem si.

,,Správne. Takže poď, ideme." Usmeje sa, potiahne ma za ruku a dovlečie dole na chodbu.

,,A mimochodom... väčšina ideme na korčuliach." Oznámi mi keď si začne na nohy dávať kolieskové korčule. 

,,Ja sa neviem voziť na korčuliach, to predsa vieš." Uchechtnem sa.

,,Viem. Martinusovi sa na korčuliach ísť nechcelo, takže pôjde s tebou peši." Povie akoby nič, no viem že v duchu sa uškŕňa. 

,,Mám ťa zabiť teraz alebo potom?" Sladko sa usmejem.

,,Ehm... čo tak vôbec?" Usmeje sa ako to najväčšie neviniatko na svete. To si utiahne korčule, zaviaže si ich a s mojou pomocou sa dostane von. Chalani si už robili koliečka pred domom zatiaľ čo na nás čakali. Teda až na hentoho. Ten sedel na schodoch a smial sa na nich.

,,Môžeme ísť chlapci." Ozve sa Lia a všetci sa pohnú dopredu. 🌻Ja s hentým samozrejme zaostávame, pretože ideme peši. Lia sa zrazu otočí a ide popri nás, vďaka čomu sa vlastne z rovnej cesty dostala na chodník. To tam bola akoby taká priehlbinka, alebo skôr nižšia verzia chodníka po ktorej by sa malo auto akože lepšie dostať do dvora, akože k domu. Lenže Lia to na tých korčuliach moc nevypočítala a keď prešla na tú nižšiu časť, skoro spadla. Ten chalan vedľa mňa zvrieskol a ustúpil.🌻

,,Jeha, veď choď na rovnú cestu." Poviem ako samozrejmosť, no namiesto Lii na cestu išiel ten chalan. 

,,Ako... Ty povieš jej aby išla na rovnú cestu no namiesto nej som išiel ja." Ozve sa zrazu ten chalan a to sa na seba naraz pozrieme a vybuchneme do obrovského smiechu.

,,Hm... ako ja tu padám a namiesto toho aby ste ma chytali, tento tu zvrieskne a ustúpi odo mňa ešte ďalej a ty ma začneš poúčať. A potom sa tu začnete smiať. Akože ďakujem, fakt." Ozve sa Lia, nad čím sa s tým chalanom začneme smiať ešte viac. 

,,Lia? Ja ťa nemusím ani zabíjať počuj, ty to tuším zvládaš sama." Poviem zrazu, na čo sa na mňa ona zamračí a hodí do mňa nejaký zošit, čo vytiahla z vačku svojej mikiny.

,,Hej! Prečo po mne hádžeš..." Pozriem sa na to.

,,...tak moment. Môj zošit?" Zamračím sa. To snáď nemyslí vážne.

,,Oj... ja... no... požičala som si ho." Povie ako úplné neviniatko.

,,K čomu ti bol sakra zošit, v ktorom mám svoje básne a piesne?" Spýtam sa naštvane.

,,Ehm... nudila som sa a chcela som si čítať niečo... a... predsa vieš že zbožňujem tvoje básne a piesne.." Povie opäť ako to najväčšie neviniatko na celom svete. 

,,Kornélia Eleanor Gingeriová, keby ťa nemám tak rada, fakt by som ťa asi prizabila!" Začnem zhlboka dýchať a snažím sa upokojiť. 

,,Som si toho vedomá. Ľúbim ťaaaa." Usmeje sa ako slniečko  silno ma objíme. Potom sa odtiahne a zapozerá sa na nočnú oblohu.

,,Vieš ktorá báseň sa mi zatiaľ najviac páči? Prečítala som si ju raz a hneď som si ju zapamätala. Je to báseň v ktorej som sa hneď našla, báseň ktorá..." Povie s úsmevom.

,,Ktorá?" Spýtavo sa na ňu pozriem. Vtom si však uvedomím že je tu on. Nechcem aby počul niečo z toho čo píšem.

,,Alebo vieš čo? Povieš mi to potom." Poviem a idem preč.  Ona to našťastie pochopí a začne korčuľovať. 🌻To dobehne chalanov a  niečo im začne hovoriť. Začne rozhadzovať rukami a úplne sa vžije do rozprávanie. Ja a ten Martinus sa na ňu nechápavo pozrieme, následne sa pozrieme na seba a začneme sa nekontrolovateľne smiať. On zrazu začne Liu napodobňovať a vymýšľať si vlastné slová, nad čím som sa začala smiať ešte viac. To som už nevládala, takže som sa zvalila do trávy a tam som dostávala záchvaty smiechu.🌻 No a to on ju vtedy prestal napodobňovať, pretože sa začal smiať na mne. 🌻No a nakoniec sa o nedlho taktiež zvalil od smiechu do trávy. Ledva sme lapali dych. Slzy nám už išli do očí od toľkého smiechu. No a potom sa tu ešte pri nás zastavili chalani s Liou a pozerali, či sme na tom psychicky v poriadku.🌻

,,Čo ste si dali? Podeľte sa." Zasmeje sa Adam. My dvaja to začneme predychávať a upokojovať sa v zmysle, že mu odpovieme. Lenže hneď ako sme sa na seba pozreli, začali sme sa smiať znova. Hm... to sme mohli očakávať. 

,,Ale fakt, stop už, ja plačem." Poviem pomedzi smiech a zotriem si slzy. 

,,No aj ja." Ozve sa rovnakým hlasom Martinus - blonďatá marha. Ľahnem si a zapozerám na oblohu. 

,,Aha, mesiačik!" Poviem s úsmevom a ukážem na oblohu. To si ten týpeček ľahne vedľa mňa a zapozerá sa na to miesto.

,,Aha, hviezdičky!" Povie zrazu a začne ukazovať na celú oblohu. Tí na korčuliach sa na nás začnú smiať.

,,Sme tu tuším jediní normálni. Prečo je to tak?" Spýta sa.

,,Pretože jediní nemáme korčule." Poviem ako detektív a on súhlasne prikývne. 

,,Aha, súhvezdie baran!" Poviem v momente ako ho zbadám.

,,Kde?" Spýta sa a snaží sa o nájsť.

,,Tam! Začína tamtou hviezdičkou, pokračuje hore, kde sa rozdvojuje a potom to vyzerá ako rohy." Poviem a ukážem mu to.

🌻,,Dobre vedieť." Povie s úsmevom a zapozerá sa mi na tvár. 

,,A tamto je súhvezdie Ryby." Poviem bez toho aby som sa naňho pozrela a ukážem opäť na oblohu.🌻