🌻Why should i love someone? 🌻(M&M-FF)🌻

🌻Norway? Oh, Hi.🌻

,,Emma! Neuveríš čo sa stalo!" Vtrhne mi cez okno do izby Lia, celým menom Kornélia, moja najlepšia kamarátka už od detstva.

,,No hovor." Zasmejem sa nad ňou a na špagát si pripnem fotku, tú čo vidíte v médiách hore,

,,Vieš o tom že mám pomerne dosť bohatú rodinu v Nórsku..." Začne.

,,Pomerne dosť? Zarábajú bilióny mojko, tvoj ujo je dosť slávny producent a tvoja teta vlastní niekoľko firiem." Opäť sa nad ňou zasmejem.

,,No dobre dobre, ale to teraz nerieš. Proste, oni sa bavia s Gunnarsenovcami a hádaj čo!" Opäť povie. Než je stihnem odpovedať, preruší ma.

,,Vybavili pre mňa a pre teba V.I.P. lístky na koncert Marcusa a Martinusa! Takže ideme už zajtra do Nórska!" Vybafne na mňa.

,,Tak za prvé: Kto je sakra Marcus a Martinus?, Za druhé: Už zajtra? Si sa zbláznila? To si mi keď tak nemohla povedať už skorej?!, A za tretie: Na ako dlho tam pôjdeme? Potrebujem vedieť koľko vecí si mám zbaliť." Poviem a Lia na mňa vypleští oči.

,,Ty nevieš kto to je? To si ani nerob srandu! Veď to sú tí najkrajší a najzlatší speváci na svete, dvojičky!" Povie zúfalo.

,,Tak pardón, veď vieš že toto ja neovládam." Poviem so smiechom v hlase, na čo ona prevráti očami.

,,A prepáč že som ti to nepovedala skorej, ale tiež som sa to dozvedela až teraz. A budeme tam tak mesiac-dva. Ich koncert bude presne o mesiac a desať dní. A už žiadne ďalšie otázky, dobre? Ideme baliť!" Zahlási a spod mojej postele vytiahne obrovský čierny kožený kufor so slnečnicovými nášivkami. Otvorí ho a následne otvorí aj môj šatník. Usadím sa na svoju posteľ a pustím si seriál, zatiaľ čo sa ona rozhodla že mi zbalí veci ona sama. Po polhodine otvorím Instagram a nahrám boomerang ako ja si pozerám seriál a ona mi balí veci - teda... skôr ako ona zmätene pobehuje po mojej izbe, rozhadzuje mi všetky veci a snaží sa tam nájsť podľa nej niečo schopné-. Po dvoch hodinách usúdila že takto to ďalej nepôjde, a preto si išla domov po svoje už zbalené veci a k tomu doniesla ešte nejaké nezbalené veci z jej šatníka, čo plánuje zbaliť mne do kufru, pretože podľa nej vraj nemám vkus. Akože... mne sa moje oblečenie páči ale.. do tohto keby jej začnem kecať, asi ma prizabije. Ale tak... môj šatník sa skladá z čiernych mikín a kabátov, svetrov a košieľ rôznej farby, voľné čierne tričká bez nápisu aj s nápisom, čierne a modré roztrhané aj obyčajné rifle, čierne legíny, čierne a biele tričkové tielka, čierne a šedé rifľové bundy, čierne čižmy, čierne kozačky, čierno-biele tenisky a botasky, asi tri červené tri čierne šaty - šaty a sukňe celkovo moc nenosím, preto tak malé množstvo-, dve čierne a jedna červená sukňa, čierne roztrhané aj neroztrhané rifľové kraťasy, čierne voľné teplákové kraťasy, čierne a šedé tepláky...(🌻plus zo všetkého tohto vymenovaného mám z každého aspoň jednu vec vo farbe khaki-zelená alebo s vojenským vzorom🌻 )-proste.. takto nejak vyzerá môj šatník no-. A Liin šatník? Ten sa skladá z rôznych farebných vecí, z veľmi veľa šiat a sukní... Jednoducho úplný opak toho môjho. Ku všetkému tam ona má aj dosť lodičiek a topánok na opätku. No a z tohto si asi viete odvodiť, že mi do toho môjho kufru zbalila dosť šiat - má jediné šťastie že tie šaty sú čierne, biele a khaki-zelené...-.No dobre, mám pocit že ju už nenechám baliť mi kufor. 

,,Hotovo?" Spýtam sa po ďalších dvoch hodinách.

,,Zlatko, toto je len oblečenie. Ešte ti treba zbaliť veľa iných vecí." Povie vážne a začne mi tam baliť rôznu elektroniku, moje zdravé stravovanie -celozrnné chlebíčky a podobne-, fotky, plagáty, foťák, zošity a pomôcky na kreslenie a písanie,...

,,Lia, teraz ale vážne, už si konečne skončila?" Spýtam sa jej o hodinu. A to myslím vážne, trvalo jej to hodinu.

,,Neviem, ešte to prekontrolujem asi. Koľko je hodín?" Spýta sa.

,,20:58." Poviem so smiechom v hlase.

,,To ešte len? Tak to dobre, to stíham. Prespávam u teba, takže stíham úplne v pohode." Usmeje sa.

,,Kto povedal že tu môžeš prespať?" Zasmejem sa.

,,Tvoja mama, rozprávala som sa o tom celom s ňou. Ty si bola vtedy v sprche." Povie akoby nič a začne mi to tam opäť prerovnávať.

,,Mňa z teba porazí, fakt." Pokrútim nad ňou so smiechom v hlave a pustím is už ďalšiu časť kriminálneho seriálu Kosti. 

🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻🌻

,,Bum." Presne tak, práve som si opäť treskla hlavu o okno v lietadle. Prečo? Lebo sme s Liou tak neskutočné kravy, že sme si ešte spravili filmový večer a tým pádom sme spali necelé štyri hodiny. A presne preto tu teraz zaspávam a trieskam si hlavu o okenné sklo lietadla. Super, že? Vezmem do ruky mobil, odomknem ho, zapnem Instagram a odfotím si ten krásny výhľad, ku ktorému napíšem: ,,🌻Norway? Oh, Hi.🌻 " a zverejním na svoje insta story. 

,,Už aby sme pristáli, dorazili k tvojej rodine a ja by som mohla zaľahnúť do postele a spať." Otočím sa na Liu.

,,Spať nemôžeš, nenechajú ťa." Povie unavene.

,,A aspoň do kaviarne zbehnúť môžeme?" Spýtam sa s nádejou v hlase.

,,Hej, s tým problém mať nebudú. Im len vadí keď niekto spí cez deň, chápeš." Povie a ja prikývnem. Aspoň kávička bude.