Úvod

158 7 0
                                    

\\
Osemnásť rokov a stále nič. Mŕtvy bod. Všetci okolo mňa sú popárovaný a šťastný so svojou polovičkou. Cítim sa ako ohorozený druh vtáka ktorého druh už dávno vyhynul. Ešte aby toho nebolo málo tak som k tomu aj bez peňazí a tlačím sa s mamou jej priateľom a sestrou v malom troj-izbovom byte ktorý je pre mna strašný strereotyp. Dokonca som obklopená iba susedmi päťdesiat plus. Vyhovoval by mi aspoň stredný vek mojich drahých spolubytovkárov. Miesto toho samí dôchodkári so zatuchlým zapáchom ,ktorý sa vsiakol na steny bytoviek a celej ulice. Ten starobylý puch sa nedá necítiť. Otec ktorý si má vie kupovať iba drahými darčekmi a vôbec sa o mňa nezaujíma aj keď ho mám úprimne rada tiež nie je žiadne plus v mojom živote ,ktorý vlastne nejde ani nazvať  životom iba prežívaním...Možno že som len málo vďačná za všetko čo mám. Stále keď sa ľutujem pomyslím že sú ľudia ktorých osud bol oveľa nespravodlivevejší ako je ten môj. No aj cez to všetko si myslím že by som si už zaslúžila niečo čo môj život posunie ďalej či už vzťah alebo biznis rozbiehajúci sa v mojom najlepšom veku. Stačilo by mi aj dobrodružstvo. Hoc malé, ktoré by má vytiahlo z tejto nudy a zapadákova v ktorom sa nachádzam už celkom slušných osemnásť rokov. Aspoň že tu je stále Princ krasoň, ktorý mi vždy ochotne zdvihne náladu (najlepší kamarát) a dvojičky (najlepšie kamarátky),s ktorými sa dá čo to zažiť. No tých chvíľ je málo a čoraz menej až sa bojím že raz sa z povrchu zemského stratia úplne.

\\
Slnko mi celkom jasne dávalo najavo že je ráno. Tancovalo po izbe, šteklilo mi tvár a mne neostávalo nič iné než rozlepiť moje zaslzavené oči. Jedenásť hodín, ukazoval čas presne na minútu. Tak okey ráno jak ráno. Môžme to nazvať prvým prázdninovým ránom. Slovo prázdniny je super lebo si za tým každý predstaví vodu, slnko, piesok, pláž, dovolenky, narovinu si povevedzme že aj alkohol a rôzne “summer párty”. To je všetko super. No kde na svoje letné srandičky naberiem peniaze keď mi rodičia neprispejú ani cent?Nechcem im samozrejme nič zazlievať, som už dospelá a nie sme práve najbohatšia rodina ktorá by si rozhadzovala peniaze len tak do vzduchu. No práca sa nenašla v našom meste nikde. Naozaj NIKDE. Prešla som všetky reštaurácie, stánky, bufety, kúpaliska a podniky. Preklikala a prihlásila sa na rôzne stránky s podnadpisom “brigáda”. No odpoveď sa buď  nedostavila vôbec alebo: zavoláme neskôr (jasne klasika) či už odbitie že som sa mala pýtať skôr- ľudí mame, či už jasné ostré slova s arogantným prízvukom- nie brigádu neprímame. Ďakujem veľmi pekne, a leto mám v prdeli. No v kútiku duše dúfam že mi niekto zavolá a povie: ,,Áno to miesto je vaše." Bez ohľadu nato aká práca to bude. Najdôležitejšie bude ak budem mať peniaze ktoré zúfalo potrebujem. Skúsim tento deň prežiť aspoň s tým jedným eurom v peňaženke.
\\
Deň ako každý iný nudný obyčajný s nesený v tmavom podtóne. Jediné na čo sa teším sú nové nechty ktoré mi majú dnes dvojičky urobiť. Nechty mám väčšinou neupravené poohryzané a dolámané. Takže som rada že sa na istý čas za ne nebudem musieť hanbiť. Mám k ním prísť až o 15:00. Momentálne je ešte len 13sta hodina. Využijem to asi na skrášlenie aby som zabila čas.Nikdy nie je na škodu vyzerať ako kraslica. Vyparádená som sa vybrala skromnou ulicou nášho mestečka. Trochu sa mi podlamovali nohy lebo na vysoké topánky nie som až taká zvyknutá (tkz. lámač kotníkov). Zastavila som sa na rohu paneláka a zápalila som si cigaretu. O pár sekúnd na to pri mne zastalo auto. Vystúpil z neho muž vo veku približne dvadsaťpäť rokov. Bol nižšej postavy, mal priblblý úsmev a oblečený oblek. Hľadela som naňho lebo neistým krokom kráčal smerom ku mne. ,,Dobrý deň.” ozval sa.
,,Dobrý? My sa poznáme?” pozrela som naňho nechápavým pohľadom.
,,Nie, prepáčte že som vás vyrušil, vlastne som už celkom zúfalý a potreboval  by som niekoho kto by bol ochotný u mňa pracovať. Myslel som si že taká mladá slečna ako vy by mala záujem, poprípade by vedela zohnať neakú kamarátku ktorá by to vzala.” 
No tak toto, šanca ako na podnose pomyslela som si a hneď som sa začala vypytovať na detaili a na prácu ktorú by som mala robiť.
“Odišla mi na materskú moja tkz. práva ruka. Nie je to nič čo by ste nezvládli potreboval by som len aby ste večer prišli prepočítali niektoré čísla a sem tam poupratovali aby sa kancelária udržiavala v čistote. Som Manažér firmy FLEX ktorá dodáva elektrinu”dodal hrdo.
Dali by ste mi na seba číslo ak máte záujem? Ak nie prepáčte že som vás otravoval.”
Vymenili sme si telefónne čísla a Manažér odkráčal preč do svojho luxusného autíčka. Bola som z toho zmätená. Od kedy sa len tak zastávujú ľudia na ulici či náhodou nehľadajú  prácu ? Čo keď to bol úchyl ktorý ma z poza rohu sledoval? Veď nevedel o mne nič. Či mám skúsenosti alebo koľko mám rokov. Bol naozaj zúfalý alebo som si tu prácu vymodlila? Hneď ako som dorazila k dvojičkám všetko som im vyrozprávala, nezmohli sa pomaly ani na slovo a len na mňa vyvaľovali oči. Vraj im to príde ako z lacného filmu. Ja som však bola celkom spokojná. Pravdupovediac som myšlienkami už bola niekde v kancelárii a videla ako mi dáva moju prvú výplatu do rúk.

//
No ako rozhodnutá na 100%?
Pípla mi správa hneď na ďalší deň v ranných hodinách. Samozrejme že na telefóne  svietilo meno Manažér.
Áno, vašu ponuku prímam. Ešte sa chcem opýtať na plat alebo pracovnú dobu. Či adresu kde a kedy mám vlastne prísť.
Odpisoval mi pohotovo tak ako aj ja celý čas jemu. Jeho podmienky boli viac než vyhovujúce. Dostanem plat priemernej čašníčky len za to že tam prídem na hodinku -dve. Prichádzam o siedmej keď už budem môcť aj kancelárie upratať. Tak táto práca je môj splnený sen už sa neviem dočkať zajtrajška. Alebo skôr toho že si budem môcť užiť leto za svoje vlastné peniaze, a pritom sa ani veľmi neorobím. Aj keď hlavou mi vŕtalo ku komu to vôbec idem robiť. Mám z toho človeka tak trošku aj strach. Celkom neviem čo si mám o ňom myslieť. Aj keď som nadšená z ponuky mám pochybnosti. Možno to je aj preto že plat je veľmi dobrý nato že tam mám byť iba max. dve hodinky.

Takže toto by bol neaký ten úvod. Dúfam že vás to zaujme, pokračovanie bude lepšie. Za gramatické chyby sa ospravedlňujem. Tiež chcem dodať že som tu nová a toto je moja prvá "kniha".  Budem rada za vaše komentáre a odozvy. Za prečítanie vopred Ďakujem😊

Fatamorgána šťastiaWhere stories live. Discover now