Dvaja mladí stretnú sa, pri srdci ich zahreje,
keď lásky cit do nich zaveje.
V očiach náznak lásky blysne sa,
milé slovo povie sa.
Možno láska, možno nie,
ruka v ruke z očí ostatných vytrácajú sa.
Domy sa za nimi zmenšujú
a stromy lesa k nim približujú.
Vstúpia do lesa kráľovstva,
čo pred zvedavými pohľadmi ich ochráni.
Dievča milého vedie si,
pri jazierku s lúčkou zastane si.
Do trávy si sadajú,
o všeličom zhovárajú.
Deň sa míňa a luna v sprievode s hviezdami vládne si.
Táto chvíľa má veľké čaro,
dvojici je rozprávanie zrazu málo.
Šaty hádžu zo seba,
do jazierka lezie sa.
Najprv ako malé deti šantia sa,
potom príde na lásku čas.
Vo vzájomnom objatí mokré telá do trávy kladú si,
nič okrem toho druhého ich viac nezaujíma.
To čo sa tej noci stalo tu pri jazierku aj ostalo.
