dnes ma trápila úzkosť. a strašná. bolí to. a bojím sa toho. niekedy je to tak strašné, že mám pocit, že umieram.
najhoršie to bolo prvý krát. vtedy som nevedela čo sa to deje. mala som fakt strach, že zomriem. to bolo teda niečo.
zaujímavé čo ľudia dokážu, že?
svet je tak prehnane krutý. veď som chcela len kamarátov a čo mám namiesto toho? úzkosť. depresiu. adaptačnú poruchu.
ľudia sú svine však?
Keď ma objíma
všade začne byť tma.
Nejdem domov
ťahá ma to preč
touto cestou
smrť si dá so mnou reč.
o pár chvíľ to zmizne
ten pocit na duši
že som úplne na dne.
možno to ani nezverejním, veď aj tak to číta len jedna osoba. (zdravím :D) ja ani neviem na čo to píšem. lol.
.
.
.
Aha už viem, potrebovala som sa vypísať zo života.
