O 2 roky neskôr..
Na moje telo dopadali slnečné lúče a ja som si užívala večné teplo, ktoré vládlo tu na Hawaii. Evelyn sa práve vrátila s vody a ako vždy ma oprskala. „Už zase Evie?!“ povedala som zo smiechom a posadila sa. Vyplazila mi jazyk a ja som sa len usmiala. „Donesieš prosím nealkoholické mojito?“ spýtala sa ma Evie a ja som prikývla. Na pláži máme menší bar. „Ahoj Ellie! Tak čo ako vždy?“ spýtal sa ma môj dobrý kamarát Nick. „Ahoj áno.“ Usmiala som sa a on začal robiť objednávku. Nečakala som dlho. Po chvílke predo mňa postavil dva poháre s nápojom. „Ďakujem.“ Zobrala som poháre a skoro som vrazila do nejakého chlapca. Pozrela som sa mu do očí a hneď som vedela kto to je. Bol to Ash! Nevidela som ho dva roky. Ako odišli tam sme zostali v kontakte asi tak 3 mesiace ale potom už nemali čas tak som ich nechala. Na krku som mala stále môj prívesok, ktorý som dostala od neho na 15 narodeniny. On však svoj už nemal. „Ash! Je to úžasne vidieť ťa po tých dvoch rokoch.“ Povedala som a chcela som ho aj objať. On sa však uhol. „My sa poznáme?“ povedal a nechápavo sa na mňa pozrel.
Ako to vyslovil myslela som si že tam zakričím na plné hrdlo ako si ma nemôže pamätať. Ale zostala som ticho. Do očí sa mi nahrnuli slzy ale nemôžem sa tu pred ním rozplakať! „Asi som si ťa s niekým zmýlila prepáč.“ Obišla som ho a rýchlo išla ku našim ležadlám s Evie. Poháre som položila na malý plastový stolík a rozplakala sa. „Eli čo sa preboha stalo?“ sadla si ku mne vystrašená Evie. Pozrela som sa smerom ku baru a stáli tam všetci 4. Evie ich nepoznala lebo sa nikdy s nimi kamarátiť nechcela. „Proste on si nespomenul.“ Povedala som a z očí mi vypadli ďalšie a ďalšie slzy, ktoré sa nedalo zastaviť. „Kto?“ spýtala sa nechápavo. Prívesok z krku som si dala dole a otvorila to srdiečko. Stále tam boli tie fotky ako vtedy. „Ash.“ Povedala som a pozrela sa na ňu. „Ako to? Však ti stále sľuboval že nikdy nezabudne. Boli ste ako brat a sestra! Však on si to odskáče!“ povedala a objala ma. „Už pôjdem domov. Večer ku mne príď.“ Zbalila som si veci a zobrala si moje mojito.
Išla som do môjho domu, ktorý je kúsok od pláže. Je mi hrozne. Keď si predstavím aký bol úžasný najlepší kamarát tak je mi až do plaču. Niečo mi narazilo do nôh. Pozrela som sa dole a videla som malé dievčatko. Mohlo mať asi tak 3 roky. Malo blond vlásky a krásne modro-hnedé očká, ktoré sa na mňa pozerali. „Ja som necela.“ Povedala a smutno sa na mňa pozrela. Na to aká je maličká rozprávala celkom dobré. „To je v poriadku a komu si sa stratila? Mala by si sa vrátiť ku mamičke lebo sa o teba bude báť.“ Povedala som a skrčila sa ku nej. „Elizabeth!“ zakričal dosť známy hlas. Pozrela som sa a kráčal ku nám Ash. Zobral si ju na ruky a pohladkal ju po vláskoch. Pozrel sa na mňa a poďakoval mi. „Neni začo.“ Povedala som a rýchlim krokom som išla do môjho domu. Zavrela som dvere a zosunula som sa po nich až na zem. To som sa až tak zmenila za tie 2 roky? Túto otázku som mala stále v hlave. A kto bolo to malé dievčatko?
__
Ahojte.Som rada že čítate môj príbeh aj keď ho moc často nepridávam ale nemám moc veľa času na písanie :/ Ale aj tak ďakujem za vaše votes :* Bola by som rada keby ste mi napísali vaše názory do komentov alebo prípadne kritiku :))
