Nechcela som aby odišli. Boli tu skoro jediný s ktorými som sa bavila. Boli sme spolu skoro stále, prespávali u seba, oni mi vždy zaspievali a proste je toho veľmi veľa. Ash ma silno objal. „Ja nechcem aby ste odišli. Viem plníte si svoj sen ale ja tu okrem vás nikoho nemám. Iba tak Evelyn ale tá mi vás štyroch nenahradí. Nikdy!“ sklonila som zrak. Nechcela som toto nikdy zažiť. Oni odídu a ja tu zostanem sama. „Je to aj pre nás ťažké. Opustiť niekoho koho poznáš taký dlhý čas ako ťa poznáme my. Ale sľubujem že budeme s tebou vždy v kontakte.“povedal Ash a utrel mi slzy. Chytil ma za ruku a išli sme ku chalanom. Objala som ich. Bez nich to už ja nebudem. Zostane tu po nich iba prázdnota, ktorá bude neznesiteľná. „Kedy odchádzate? “ pozrela som sa na Caluma. „Zajtra ráno. “ povedal a sklonil hlavu. Ešte viac som sa rozplakala a z úst mi vyšiel vzlyk. Prečo tak skoro? Myslela som si že odídu neskôr. Možno o týždeň ale oni idú zajtra. Mike ku mne podišiel a objal ma. „Neboj zvládneš to. Nebudeme preč navždy. Prídeme ťa pozrieť. “ povedal Mike a usmial sa. Ako to môžem zvládnuť?! Nevie ako sa cítim! Svoj hnev som však nedala najavo iba som prikývla. Moja mam by ma jediná v tejto situácii pochopila. Po celé poobedie sme sa rozprávali. Strašne sa tešili. Spievali úžasne to musím uznať.
Chalani sa rozhodli že u mňa prespia. Boli si ešte domov pre veci a prišli. Ja som celý večer, popri tom ako vybral Luke nejakú komédiu premýšľala nad tým čo tu budem robiť bez nich. 5 rokov som sa s nimi poznala. Boli pre mňa všetko. Najlepší kamaráti na život a na smrť. Ľúbila som ich ako bratov. Po skončení komédie sme si išli ľahnúť. Luke, Mike a Calum boli v hosťovskej izbe a Ash išiel ku mne do izby. „Na akú dlhú dobu vlastne idete?“ spýtala som a sadla si na posteľ. „Ešte neviem presne ale pri najlepšiom 10 mesiacov.“ Keď to vyslovil myslela som že si robí srandu ale on to myslel vážne. Ruku mi obmotal okolo pliec a ja som mu hlavu položila na rameno. Po chvílke sme si ľahli. Ráno som sa zobudila asi o štvrtej a už sa mi nedalo spať. Vstala som s postele a išla do kúpeľne. Urobila som si make-up a išla sa obliecť. Dala som si biele šaty, ktoré mi kúpila mama. Zbehla so to kuchyne a uvarila si čaj. Keď som si ho pripravila tak som si sadla do obývačky. Naraz som počula s chodby strašný rachot a smiech. Položila som pohár na stôl a išla sa pozrieť čo sa stalo. Vyšla som na chodbu a pred hosťovskou izbou ležal Luke a za ním vo dverách sa rehotali Calum s Michaelom. Začala som sa rehotať tiež. „No strašne smiešne.“ Povedal Luke a postavil sa. „Prečo ste už hore však je nejak 5 hodín ráno.“ Poviem a ešte stále sa smejem. „Museli sme vstať lebo o 8:00 nám letí lietadlo.“ Povedal Mike a usmial sa. Prikývla som a vybehla hore do izby aby som zobudila Ashtona. Ten ešte sladko spal. No však keď som už prišla ku posteli do izby nabehli chalani s trúbami a začali s nimi trúbiť. Ja som sa začala smiať a Ash začal po chalanoch kričať či sú normálny. Im to však neprekážalo a trúbili ďalej. Ash nad nimi krútil hlavou. Asi o hodinu som už s nimi vyrazila na letisko.
Trvalo nám to asi tak pol hodinu. Keď auto zastavilo tak som rukami pretrela tvár. Calum mi rukou prešiel po chrbte a usmial sa. Mne do smiechu nebolo. Nechcela som ich nikam pustiť no musela som. Vystúpili sme s auta a išli do budovy. Oni si vybavili potrebné veci a ja som s nimi išla do odletovej haly. O niekoľko minút vyhlásili ich let. Už museli ísť. Nechcela som. Ako prvý ma objal Luke povedal mi aby som si na seba dávala pozor. Druhý ma objal Mike a povedal že mu môžem hoci kedy zavolať ak ma bude niečo trápiť. Calum mi pri objatí stále opakoval že sa určite nevidíme naposledy. A Ash pri ňom som sa rozplakala úplne. „Neplač prosím. Nezabudneme na teba ani jeden! A máš toto.“ Povedal a ukázal na prívesok na mojom krku. Pozrela som sa naň a hlavu si oprela o jeho hruď. Museli už ísť a ja sprostá ich zdržujem. Rozlúčila som sa s nimi a pozorovala ich ako miznú v diaľke.
