Without End

V.

V minulej časti...

... Prečo si nešla na potrat, keď si vedela, aký hrozný život bude tvoje dieťa mať?" sklonila som hlavu a slzy mi zasa zaplavili tvár. Mama ku mne pristúpila. Schmatla moju bradu natáčajúc moju tvár k jej. "Nevedela som, aký bol Thomas kokot. Nikto to nevedel," šepla namosúrene. "Nedokázala by som ťa nechať zabiť, a neprežila by som tvoju smrť. Môže to vyzerať inak, no je to tak. To, že ťa týram, je len zlozvyk. Zvykni si aj ty a budeme v pohode." Venovala mi hnusný falošný úsmev, škubla mojou bradou a odišla.

***

Celú noc som nedokázala zaspať. Pri pomyslení na zajtrajšok v škole, ma zamrazilo. V kúpeľni na studenej dlažbe, s žiletkou v ruke a krvavým zápästím zasa sedím v slzách. Je irónia, že som povedala, že viac plakať nebudem, no presne to robím. Plačem, snažím sa zomrieť, ľutujem sa... Som absolútna troska. Bolí ma úplne všetko; každý sval, každá kosť, každá bunka, no najmä srdce. Myslela som si, že keď raz prežiješ niečo, ako znásilnenie, nič bolestivejšie sa na tomto svete nenájde. No opak je pravdou.

Áno. Bála som sa ísť do školy, ale ďalšími dôvodmi, prečo som nechcela ísť do školy, boli chalani z tímu. Mám strach, pretože znova uvidím Stylesa, Malika, Paynea, McCanna a mám aj obavy z toho, čo mi zasa urobia baby z roztlieskavačiek. Ale vstať som musela. A tak som ah urobila.

***

Obliekla som si čierne vyšúchané jeansy, tielko, a naň čiernu mikinu bez zipsu s nápisom Be Strong. Nazula som si čierne tenisky a s taškou na ramene vyšla von. Zamkla som byt, zišla schody až dolu a vydala som sa do školy.

***

Keď som prišla pred školu, vonku na mňa čakal Justin. Na jeho tvári žiaril úsmev, ale ja som na to nemala. Priveľmi ma boleli poranené miesta na bruchu a chrbte. Prešla som až k nemu. Justinov úsmev opadol a mne zasa bolo do plaču.

'Ďalší človek, ktorého si ranila, Becca' prebehlo mi hlavou.

Justin vzal moju dlaň a jemne ma popohnal do budovy školy. Keď sme vstúpili dnu, mój pohľad automaticky smeroval k zemi. Zvykla som si, byť ponižovaná. A toto všetko začalo jednou prezentáciou...

Zastali sme. Privrela som oči, a hoci niekto mal tú snahu dvihnúť mi hlavu, neurobila som to. Začula som Zaynove kňučanie a neskôr aj jeho hlas.

"Hlavu hore, princezná. Padá ti korunka." Pery som prinútila k jemnému pousmiatiu a zdvihla hlavu. Zayn sa na mňa usmieval, Liam žiaril ako slniečko, Jason vyzeral, že je šťastný aj za mňa a Harrymu poskakoval kútik pier. Môj (aj tak chabý) úsmev behom chvíle vymizol, pretože ma zabolelo brucho a chcelo sa mi zvracať. Rýchlo som utirkla na wc a všetko vyvrátila do záchodovej misy. Po dlhej dobe, keď ma konečne prestalo napínať, som sa oprela o chladnú stenu a rozplakala som sa. Cítila som sa tak zle...

Otvorili sa dvere a dnu vstúpil Harry. Moje telo sa roztriaslo pre spomienky, ktoré s ním na wc mám.

"Rebecca? Si v poriadku?" prehovoril ku mne nežne. Natiahol ruku a dlaňou mi pohladil líce. Môj tep sa pomaly upokojil a so stále zaslzenými očami som prikývla. "Neklam." Povedal jednoducho a posadil sa vedľa mňa. Vydýchla som a poutierala som si rukávom oči a tvár. "Som v pohode." Zašepkala som a z tašky som si vytiahla vodu. Napila som sa, no okamžite ma naplo a všetko zasa skončilo v toalete. Harry mi stihol podržať vlasy, a keď som sa s plačom znova zosunula k zemi, bez váhania sa natisol ku mne a objal ma. Nie silno ani bolestivo. Jemne a starostlivo. "Čo sa deje, Becca? Ješ vôbec?" spýtal sa ma, keď som už druhú školskú hodinu sedela na toaletách na podlahe a podľa slov Harryho som stále bledla. Netušila som, čo sa deje. Preto som len slabo a takmer nepatrne mykla ramenami. "Ješ?" spýtal sa ma znova. Pokrútila som hlavou v zápore. "Chceš snáď zomrieť?" Ostala som ticho. Bez pohnutia. Harry roztvoril oči doširoka a pomalt mu klesala sánka. "Rebecca! Neopováž sa také niečo urobiť! Budeš jesť! A je jedno či teraz, alebo o týždeň." Otočila som sa k nemu tvárou. Pootvorila som pery a šepla: "Nemôžem. Neostane to vo mne." Harry si povzdychol. "Berieš tie lieky, ktoré som ti vzal?" Prikývla som. "Dnes som si dala jeden ráno."