Without End

IX.

Rebecca:

"Budeme to musieť operovať." Povedal lekár a ja som chápavo prikývla. Dve zlomené rebrá; to nie je len tak. "Bohužiaľ, na tento mesiac máme zabrané všetky termíny na operácie, takže budeš musieť počkať asi tri týždne, než ťa budeme môcť odniesť na operačku a niečo s tým naozaj urobiť. Vydržíš to?" Prikývla som. Keď som taká dorazená vydržala raz pol roka, znesiem to aj teraz. "Samozrejme, dám ti lieky, ospravedlnenie do školy, a budeš sem chodiť každý týždeň vo štvrtok na kontrolu. A pán Styles tiež." Otočil sa na Harryho. "Je potrebné, aby slečna nerobila nič namáhavé. Nech sa vyhne športom, akejkoľvek ťažšej práci, či už to bude upratovanie, alebo iba chôdza po vonku." Harry prikývol. Stále mám z neho strach. Keď na mňa pozrel, sklonila som hlavu, ako tá najvernejšia slúžka. Je hrozivý a ešte hrozivejšie je pomyslenie na veci, ktoré mi môže urobiť. 

"Dobre. Takže nesmie nič namáhavé robiť. A jesť môže všetko?" spýtal sa Harry zvedavo. "Nie že môže, ona musí. Je takto blízko k anorexii a podľa odberov krvi má málo cukru a železa v tele. Bolo by dobré, predpísať jej vitamíny, ale liekov budete mať nasledujúce týždne celé hromady, takže Rebecce vypracujte denný plán. Jednoznačne musí zahŕňať ovocie, listovú zeleninu, veľa tekutín a zo skúsenosti odporúčam polievky. Môže sa to zdať hlúpe, ale naozaj pomáhajú. A šaláty. Becca, dopraj si aspoň dva šaláty denne. Nemusia byť nutne zeleninové. Obsahujú vitamíny a cukor, ktoré ty tak potrebuješ." Opakovane som prikývla a doktor s povzdychom zapísal recept na papierik. Otlačil naň pečiatku a podal ho Harrymu. "Ďakujeme, dovidenia." Pozdravil sa Harry a vyšli sme z ambulancie. Pred nemocnicou pozrel na mňa a chytil ma jemne za ramená.

(Pustite si pesničku na kraji :) -CB)

Zastala som a Harry sa postavil predo mňa, čelom ku mne. Najskôr sa zamračil, no potom sa jeho čelo uvoľnilo a ruky spustil pozdĺž tela. "Neboj sa ma." Prehovoril potichu. "Nesmieš sa ma báť." Pomaly pokrútil hlavou a znova pozrel na mňa. Ani som sa nepohla. Dokonca som sa bála čo i len dýchať. Mala som pocit, že počuje môj tep, že cíti môj pulz, že ho všetko na mne rozčuľuje natoľko, že by bol schopný ma znovu znásilniť aj tu. "Neublížim ti," šepol. Hlas sa mi zachvel, keď som mu odpovedala. "To si už raz povedal." Nasucho som prehltla. Prikývol. "Nedodržal som to, ale prisahal som svojej sestre, že ak to ešte niekedy urobím, nebudem mať rodinu. A ona s tým súhlasila." V šoku som stuhla. "Moju sestru znásilňuje bezcitné hovado, ktoré má tú drzosť ju ešte mlátiť, a to isté robím ja. Kto by chcel byť rodina s hajzlom, akým som? Kto by chcel mať za brata násilníckeho bastarda? Kto by chcel mať za syna kurevníka? Kto?" Nechal visieť vo vzduchu všetky otázky. "Nikto normálny nie je schopný ma milovať. A ty si tiež normálna, pretože sa ma bojíš a nie si schopná ma jednoducho pobozkať, alebo objať. A mňa to neskutočne bolí, hoci pred pár dňami by som zatiahol do postele jednu z tých kuriev z roztlieskavačiek a bolo by." Jeho smaragdový pohľad zotrvával na mne a mne to trhalo srdce. Oči sa mi napĺňali slzami, na bolesť rebier som úplne zabudla. "Mne je to tak ľúto," šepla som. Veľmi som ho chcela objať, ale strach zo skúsenosti bol silnejší. "Tak rada by som ťa napríklad objala, ale... ja... nemôžem" sklonila som hlavu a slzy mi stiekli po tvári. "Mám z teba strach," zotrela som si chrbtom ruky slzy a pozrela na neho. Povzdychol si a po líci mu tiež stiekla jedna malá slza. Rýchlo ju zotrel a prikývol. "Ja viem." Hlesol. Obloha sa zatiahla ešte viac, ako bola doposiaľ a začalo pršať. Stála som asi dva metre od Harryho, a on odo mňa. Obaja sme pozerali do zeme. Nikto nič viac nepovedal. Napokon som sa zmohla iba na tiché "Ja ťa aj tak ľúbim," čo si on zjavne nevšimol. City boli napokon silnejšie, ako rozum, ktorý ma stále zastrašoval. Vedela som, že to posledné napadnutie bolo proti jeho vôli; proste sa nekontroloval. Bol schopný sa vzdať svojej rodiny za cenu toho, že ma ešte niekedy napadne. Tomu sa hovorí láska, Rebecca. Prehovorilo ku mne moje vnútorné dvojča. Má city, ibaže sú skrývané. Za maskou bezcitného hajzla, ktorý iba znásilňuje a ubližuje, sa skrýva človek, ktorý ťa túži obijímať. Bol ochotný sa ti otvoriť, a stále je, ibaže sa ho nesmieš báť. Moje vnútorné dvojča ma nežne pohladilo na ramene. Prikývla som, zdvihla hlavu a prekonala tých zopár krokov k Harrymu, ktorý tam stále stál so sklonenou hlavou. Dlaňami som mu nadvihla hlavu a pritisla svoje pery na jeho. Bol prekvapený, ale spolupracoval. Toto je prvý raz, keď ho bozkávam ja a dobrovoľne. Svoje ruky zľahka položil na môj pás a bozk prehĺbil.