Hneď ako sa vedenie školy dozvedelo o tom čo sa stalo, ma pustili domov a ospravedlnili zo školy na mesiac, aby som sa dal psychicky do poriadku. Kvôli tomu, že žijem sám mi pridelili Taehyunga, no to bolo to posledné čo som potreboval. Čo ak sa to stane znova? Po tom všetko sa bojím čo i len nadýchnuť. Niekde v sebe viem, že o nie je ten, čo by mi takto ublížil ale momentálne som vystrašený.
,, Yoongie~'' ozval sa Taehyungov smutný povzdych. Už hodinu sa ma snaží presvedčiť aby som sa ho nebál, no v hlave sa mi vytvorilo toľko možných scenárov s tými najhoršími momentmi, ktoré by mohli nastať
,,Ľúbim ťa. Som ten posledný, ktorý by ti mohol ublížiť. A pri pohľade na teba by som to ani nedokázal '' povedal a sledoval ma smutným pohľadom. Ja som len pozrel do strany. Ucítil som jemný dotyk na ruke. Ihneď som vystrašene ucukol a očami plnými sĺz som naň pozrel. V ten moment svoju ruku stiahol a pohľad sklopil k zemi.
,, Prepáč mi, že som ťa nechránil''
MentolSuga
YOU ARE READING
Save Me/ Taegi
FanfictionBTS AU ,, Prestaň s tým. To nevidíš ako ma bolí pohľad na teba, keď sa takto ničíš?! " ,, Ale ja sa neničím. Chem len schudnúť" ,, Nemáš prečo. Si krásný taký aký si" ,, Nie som. Vyzerám ako vypasené prasa"
