*o mesiac neskôr
,, Yoongie. Tak kde si'' kričal na mňa Tae. Bol už zdravý a znova sme spolu. Bol som naozaj šťastný, keď sa ma znova spýtal či budem jeho priateľ.
,, Už idem'' zakričal som a vybehol z izby. Dobehol som dole a skočil rovno k nemu do náruče. Jin s Joonom nás pozval k nemu na večeru. Prídu aj Hobi s Jungkookom a Jiminom. ,,Tak poď. Pôjdeme'' dal mi pusu do vlasov a šli sme. ,,Vieš... Niekedy si hovorím... Čo na mne vidíš. Ublížil som ti a aj tak chceš aby sme boli spolu'' povedal som. Tato otázka ma trápila už dlho. Taemu som naozaj ublížil ,,Nejde o to čo na tebe vidím. Áno. Si dokonalý ale ide o to čo cítim. Aj napriek tomu, že si mi ublížil, tak ťa stále milujem. A to s Kihyunom nebola tvoja vina. Už sa týmto netráp'' povedal a usmial. Venoval mi sladkú pusu a následne zaklopal na dvere od ich domu ,,Milujem ťa'' zašepkal som s úsmevom ,,Ste sladký. Tak poďte. Prišli ste práve včas'' ozval sa s úsmevom Jin. Vošli sme dnu kde už boli aj Jimin, Hoseok a Jungkook. Takže sme boli posledný.... Nevadí. Jimin ma okamžite objal. Vždy to bolo také veľké dieťa. Mal som ho rád.,, Jin. Tvoje jedlo je proste dokonalé'' vychvaloval Hobi s plnou pusou ,,Ako keby som to nevedel'' povedal spokojene Jin. Museli sme sa zasmiať nad jeho poznámkou. Mal som rád takéto dni. Všetci siedmy sme boli ako rodina. A ja som do nej patril. Nikdy som o mame nehovoril. Keď zistila, že som gay... Tak ma vyhodila. Teda chcela. Nechcela aby sa niekto dozvedel, že ma poslala preč a tak mi radšej s otcom kúpili dom, ktorý budú platiť az pokiaľ nedoštudujem. Nechceli mať so mnou nič spoločné. Preto som bol väčšinou sám. Po dlhom čase som niekam patril. A bol som za to veľmi rád
,,Nad čím rozmýšľaš'' vytrhol ma z myšlienok Joonov hlas ,,Len nad tým aký ste otravný '' zamrmlal som s malým úsmevom ,,Aale... Hyung, priznaj to. Máš nás rád '' povedal s úšklebkom Jungkook. Tae ma stiahol do objatia. ,, Yoongles, priznaj sa'' zasmial sa Hobi ,,No tak, Yoongichi'' pocuchal mi vlasi Jin ,,Povedz to'' popohnal ma Jimin. ,,Fajn... Mám.... Vás rád'' zamrmlal som potichu ,,Čo? Nejak sme ťa nepočuli'' podpichoval ma Tae ,,Mám vás rád'' zamrmlal som hlasnejšie a skoval sa Taemu do hrudi ,,Awww, Yoongie. Skupinové objatie'' povedal Jina stiahol nás do objatia do ktorého sa pridali aj ostatný ,,Milujem ťa'' zašepkal Tae ,,Aj ja teba'' usmial som sa
-----------------------------------------------
,,Pán Min. Príbeh to je naozaj krásny ale opakujem vám... Kim Taehyung nieje váš priateľ. Nikoho takého ste nikdy nepoznal. Z anorexie ste sa dostal pomocou liečenia, ktoré vám zaplatili vaší rodičia. Park Jimin je aj spolu s Jeon Jungkookom 2 roky nezvestní. Kim Namjoon a Kim Seokjin žijú mimo Kóree a Jung Hoseok je náš pacient, ktorý leží už 3 roky v kolme. Je mi to ľúto ale toto všetko ste si len podvedome vymyslel. Všetko sa to odohralo počas kolmatu v ktorom ste po tej nehode bol'' povedal môj nemocničný psychológ.
,,N-Nie. N-Naozaj sa to stalo'' zamrmlal som zarazene. Nebol to len sen. Bolo to až moc reálne
,,Je mi to ľúto. Bol to len váš vymyslený život, ktorý ste žil počas spánku..... No, sedenie nám skončilo. Vidíme sa zajtra, pán Min'' povedal môj psychológ a odišiel
,,Mýlite sa. Poznám Taeho. Veľmi dobre. Teraz som s nim hovoril. Sen či realita.... Milujem ho... Tak zajtra pán doktor Kim Taehyung'' zamrmlal som. Nemohol ma už počuť. On tvrdil, že Taeho nepoznám... Prakticky, že nie je. Ale neuvedomil si... Že to on bol môj Tae...
Tak... Toto je koniec. Písanie knižky som si naozaj užila. Bavilo ma to aj keď som niekedy nestíhala. Off, mrzí ma, že to končí :(( Každopádne vám ďakujem za 2k prečítaní. Netuším ako sa to tam zobralo, no naozaj ma teší, že sa toto niekomu páči :') Tak vidime sa u dalších stories 🖤
MentolSuga
Purple you 💜
YOU ARE READING
Save Me/ Taegi
FanfictionBTS AU ,, Prestaň s tým. To nevidíš ako ma bolí pohľad na teba, keď sa takto ničíš?! " ,, Ale ja sa neničím. Chem len schudnúť" ,, Nemáš prečo. Si krásný taký aký si" ,, Nie som. Vyzerám ako vypasené prasa"