Normal people scare me (SK)

9.

Druhý deň sa zobudím totálne dolámaná. Obzriem sa okolo a vidím len Corbyna ležať na druhej strane postele. Prídem k nemu a pozriem sa či spí. "Corbyyy" zapradiem mu do ucha. "Hmmmm" otočí sa a prehodí si cezomňa ruku. "Corbyyy notaaak" poviem a on ma obijíme ešte silnejšie. "Vstávaj zlatiiik" poviem a dám mu pusu na líce. "Šípové rúženky sa budia inak" povie ranným zachrípnutým hlasom. "A ty si aždaj Šípková rúženka?" spýtam sa prekvapene. "Keby to znamená že ty si princ" usmeje sa a vo mne sa dačo pohne. Nie nieje to môj prázdny žalúdok. Sú to city. City, ktoré začínam k tomuto chlapcovi prechovávať. Bojím sa ich no je to niečo nové. Nové od doby čo mi umrela mama a ja som radšej prestala cítiť než by som sa k tomu postavila čelom. "Tina pozri sa na mňa" povie a ja sa mu pozriem do očí. Ani si neuvedomím, že mi práve po líci stiekla slza. Ale ja neplačem! Už od tej doby nie! "Chceš o tom hovoriť?" spýta sa a ja sa zamyslím. Postavím sa a prejdem k oknu.
"Mala som 10, keď sa to stalo. Boli sme šťastná rodinka. Ja, môj brat a mama s otcom. Otec šoféroval. Šli sme akurát s rodinného výletu po dlhej dobe. Otec mal výčitky, že trávi toľko času v práci a nevenuje sa nám. Chcel nám ro vynahradiť. Smiali sme sa. Boli sme už unavení po celom dni zábavy. Sledovala som otca v spätnom zrkadle. Zavrel oči. Rozhodovali sekundy, Corbyn. Sekundy. Zrazu som počula trúbenie kamióna. Potom som už len videla ako sa mama na mňa poslednýkrát pozrela. Usmiala sa. Neskôr bola už len tma" dopoviem a pozriem sa von oknom. Postaví sa a prejde ku mne. Zastane si ku mne zozadu. Obijíme sa a pritiahne si ma k sebe. Cítim jeho hruď na mojom chrbte a tlkot jeho srdca ma upokojuje. "Je mi to ľúto, Tina" šepne mi do ucha. "Ale musela si mať pri sebe niekoho kto ťa miloval a koho si milovala aj ty" snaží sa ma utešiť. "Ja neviem čo je to milovať" otočím sa a pozriem sa mu do očí. Stojí tam zarazene. "Ja ťa to naučím" povie zrazu odhodlane. "Láska bolí" otočím sa späť k oknu. "Keď začnem niečo cítiť vráti sa aj bolesť, ktorú som dovtedy necítila" uvažujem. "Spolu to prekonáme" presviedča ma. "Corbyn...Ešte pred chvíľou si mi plakal na ramene, obrazne, že ťa bolí srdce od rozchodu.... Ver mi. Ja niesom najlepšia útecha. Ublížim ti ešte viac" objasňujem mu fakty. Otočím sa a pozriem sa naňho. Sklopí hlavu a zrazu je jeho nálada v mínuse. "Už teraz si dokázal veľa" prídem k nemu a pohladím ho po líci. "Zistila som, že mám srdce" povzbudivo sa usmejem. "Ale to tvoje je veľké a ja niesom tá, ktorú si zaslúži" poviem a dám mu pusu na líce. "Zaslúži si viac" šepnem mu do ucha. "Ja nechcem viac! Chcem teba" poviem a chytí ma okolo pása. "Ver mi, chcela by som byť tou, ktorá ti patrí. Len tebe a nikomu inému ale pre dobro sveta a teba to radšej nespravím" poviem a opustím radšej tu miestnosť kým sa tam naňho vrhnem.

Keď zavriem za sebou dvere pochopím, že mám na sebe len jeho tričko a pod ním spodné prádlo. "Do riti" zakľajem a rýchlo zaklopem na dvere Zacha a Elly. Dvere mi otvorí polonahý Zach. "Môžem?" spýtam sa a naznačím či môžem ísť dnu. "Hej poď kľudne" poviem po tom čo sa pozrie za seba. Ella ešte leží v posteli. "Čau El. Neruším?" spýtam sa rýchlo. "Tinaa! Nie poď sem" poviem a ukáže na posteľ. Ľahnem si k nej. "Chýbaš mi, El" poviem a obijímem ju. "Aj ty mneee" povie a tiež ma obijíme. "Už niesme spolu tak ako často" poviem a pozriem sa na ňu. "To musíme napraviť" usmeje sa a pozrie sa na Zacha. "Veď sa neboj, Zach. Ľahni si kľudne" zasmejem sa. "Ja sa bojím, že sa neovládnem" uškrnie sa a ľahne si vedľa mňa. S El sa začneme smiať. Nakoniec to skončí tak, že Zach ma obijime okolo pásu a ja obijímem El a všetci ešte zaspíme.

•••••••••••

Chcem sa otočiť pretože už mám zaležaný bok ale som ako v pasci. "Zachary podaj saa" zavrčím a chcem sa otočiť ale som ako privalená. On len zavrčí a chytí ma silnejšie. "Zachariiis" poviem a on ma pritlačí tak že už mi láme kosti. "Ellaaa pomoooc" poviem priškrteným hlasom. Tá ma má ale úplne v riti možno ani tam nie. Začnem rýchlo Zacha štekliť ale aj tak to pomáha len kus. Tak ho teda chytím tiež a silou vôle nás otočím tak že na ňom sedím obkročmo. Ani neviem ako som toto dokázala. "Ha! Si nahratý, môj zlatý!" poviem výťazoslávne. "To by som ale nepovedal!" povie a zrazu som pod ním. "Toto sa nehrá" poviem nasrato. "Hra sa ešte ani nezačala" povie a uškrnie sa. "Nemyslela som že toto niekedy poviem ale bojím sa ťa, Zachary" nahodím vystrašený face. Vyhrnie mi tričko a začne ma štekliť. Smejem sa ako blázon. Ella to má očividne v paži. Až po pár minútach sa otvoria dvere. Stojí tam Daniel v celej svojej kráse. Za ním Jonah a Jack. Zach sa otočí ale stále sedí na mne a ja mám tričko niekde pri krku. Ella len zavrčí a otočí sa na druhú stranu. Nastane ticho kedy nikto nevie čo povedať. Väčšinou takéto situácie zachráni Zach ale ten je ticho ako myš. "Eee Tina, Zach nechcete niečo povedať?" spýta sa Daniel šokovane. "Ne-neni to tak ako to vyzerá!" zakokce sa Zach. "Vidíme... Tina daj si to tričko normálne prosím" povie Jonah. "Neni náhodou Corbynove?" odfrkne si Daniel. Zacha zo seba zhodím a postavím sa. "No a čo keď je? Je to moja vec! Toto čo sa tu stalo" ukážem na posteľ "je len a len naša vec keby sa aj stalo to načo vy myslíte" prevrátim očami. "Čo hučíte?" ozve sa unavene El. "Ella aj ty si tu? To si nechala aby Zach a Tina robili toto rovno pred tebou?" povie šokovane Jack. "Čo robili? Zachy ju šteklil no a?" nechápe Ella. "Aspoň niekto normálny" poviem otrávene. "Teraz keď dovolíte vy mátohy chcela by som sa dostať k normálnemu oblečeniu" poviem a ukážem im aby uhli. Vojdem do izby a Corby tu neni. Ešteže tak! Oblečiem sa a namaľujem.
Rozhodnem sa, že dnes odídem. Sľub som splnila. Dokonca aj s bonusom. Pobalím si veci a odídem z izby. Zídem dole. Sú tam všetci. To mi to toľko trvalo? Fhu! "Valentína? Kam ideš?" spýta sa hneď Jack. "Domov" poviem a chystám sa otvoriť dvere ale proste mi musí niekto pokaziť plány. "Tak to ani náhodou!" povie Daniel. "Sľub som splnila" poviem okamžite. "To ťa tu držalo len to?" spýta sa Jack. "Áno" zaklamem. "Nechajte ju odísť" ozve sa hlas toho ktorý by ma len jedným slovom dokázal presvedčiť aby som ostala. Vlastne by nepotreboval ani slová. "Nikto ju tu nedrží" tak toto bolelo.... Všetci stíchnu. "Corby..." "Chce to sama, Zach" uzemní ho. Otvorím dvere a odídem....