Volám sa Valentína. Mám 17 a bývam v LA. Môj život bol úplne normálny až kým neprišiel moment, ktorý úplne zmenil celý môj život. Prišli ONI....
Drzá šestnásťročná baba a partia chalanov, ktorý jej nedajú pokoj? To je presne jej prípad. Čo sa stane...
Upravila som si vlasy a šaty. Potom som venovala ešte posledný pohľad zrkadlu. Jack ma so spokojným úsmevom pozoroval. "Čo sa tak usmievaš?" spýtam sa a pozriem sa naňho. "Toto je spokojný úsmev, zlato" povie a pobozká ma na pery. "Keď to budeš chcieť zopakovať som ti k dispozícii. Kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek" zašepká mi do ucha. "Hm hm hm to neznie zle, Jackie. Porozmýšľam...." tvárim sa, že rozmýšľam a potom sa uškrniem. "Nemyslím si, že budem ja tá kto za tebou príde a bude prosiť o zopakovanie" skonštatujem a opustím miestnosť. Prídem do kuchyne kde sedí Corbyn, Zach a Ella. Ella sedí Zachovi na kolenách a smejú sa. "Čaute všetci" poviem a posadím sa. "Tinaaa" vrhne sa mi do náručia Ella. "Neni to Jackova voňavka?" šepne mi do ucha. Zhrozene sa odtiahnem a utekám do izby. Vezmem si druhé oblečenie a utekám do kúpeľne. Prezlečiem sa:
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Potom zídem dole kde vojdem do obývačky. Sú tu všetci. "Idem von" poviem a strčíme si mobil a dáke peniaze do vrecka. "Ideme aj my?" spýta sa ostatných Daniel. "Mne sa nechce sorry, Tina" povie Ella, ktorá leží na Zachovi. Tí dvaja už dačo spolu určite mali! Musím ju neskôr vyspovedať... "Mne sa tiež nechce" povie zrazu Zach. "Ako inak" poviem a prekrútim očami. "Nemusíte ísť nikto" poviem a chystám sa odísť vchodovými dverami no za ruku ma chytí Jack. "Myslíš, žeby som ťa nechal ísť samú?" spýta sa a pozrie sa mi do očí. Kiežby si bol...."To ani ja" objaví sa osoba na ktorú som práve myslela. Za Jackom stojí Corbyn v celej svojej kráse. "Jack chcem sa s Tinou porozprávať. Ostaň doma a pomôž Jonahovi a Danielovi s obedom" povie Corby a prejde ku mne. Jack s nevôľou prikývne a odíde. "Neveril by som, že ty a Jack...." nedokončí lebo vie, že viem na čo naráža. "Bolo to spontánne rozhodnutie" poviem neutrálne. "Prekvapila si ma" povie keď vykročíme z príjazdovej cesty na chodník. "Ja ľudí prekvapujem z minúty na minútu viac a viac" poviem a pozriem sa naňho. "Vieš tvoj prístup k životu je..." "Negatívny, pasívny, lajdácky, rebelský, znudený,..." "Skôr by som povedal iný ako ostatných. Je taký ten "Žijeme len raz"" objasní. "Hádam mi nejdeš dávať prednášku o tom, že by som sa mala správať slušne a tie ďalšie kecy. Nikto ma k tom nikdy neviedol. Na všetko som musela prísť sama" prekrutim očami a pridám do kroku. "Nejdem ti dávať žiadnu prednášku" povie a dobehne ma. "Aj tak by som ťa nepočúvala" poviem a pozriem sa naňho. Naše pohľady sa stretnú a dosť dlho sa pozeráme jeden na druhého. "Ale aj tak sa mi nepáči čo si spravila" preruší ticho. "A čo s tým chceš spraviť?" spýtam sa a pristúpim bližšie k nemu. "Čo by som mal?" spýta sa a ja cítim jeho dych na svojich perách. "To je na tebe" poviem a môj pohľad behá z jeho pier do jeho očí. "Vieš ja..." nedokončí lebo za nami beží skupinka dievčat. "To je Corbyn z Why don't we!!!" zakričia a dosť silno ma odstrčia. Ani môj výkrik nepreruší to ich vrieskanie. Obklopia ho tak že je proste nemožné dostať sa k nemu. Po dobrých 5 minútach sa stále táto fraška neskončila takže som sa nasrala a odišla. Šla som do nákupného centra kde som si kúpila zmrzlinu a sadla si na lavička do parku ktorý bol neďaleko. Pomaličky som papala svoju zmrzlinu keď som počula ako na mňa niekto robí neustále "pssst". S nervami som sa otočila a zbadala Corbyna s kapucňou a okuliarmi na hlave. "Čo tam robíš prosím ťa?" uškrnula som sa. "Skrývam sa aby ma tu nenašli" povie potichu. "Jaaaj no tak poď sem" ukázala som na miesto vedľa seba. "A čo keď ma zase uvidia?" spýta sa a skryje sa viac za krík. "Ochránim ťa" potláčam úsmev. "Hahaha veľmi vtipné" povie a vynde spoza kríkov a sadne si vedľa mňa. Začneme sa rozprávať. Spýtam sa či sa mu takéto situácie stávajú často. Uprostred rozhovoru zrazu zbadáme ďalšiu skupinku dievčat ktoré sa okolo seba zbesilo obzerajú. Corby sa rýchlo otočí a natlačí sa na mňa. "Nie žeby sa mi to nepáčilo ale čo robíš?" spýtam sa keď je v mojej tesnej blízkosti. "Takto ma nespoznajú. Natlač sa na mňa ešte viac" povie a ja ho ešte viac obijímem. Ich hlasy sa približujú a tak spravím niečo čo by som nečakala. Pobozkám ho....
