Normal people scare me (SK)

13.

Pohľad Tiny
Ležala som už v posteli. Bol večer a každý bol zalezený u seba v izbe. Daniel bol akurát v sprche a počula som ako si spieva. Bolo to zlaté! Keď sa otvorili dvere a mne sa naskytol pohľad naňho len v uteráka ktorý ma obtočený okolo pásu a druhým si suší vlasy... musím uznať... vybehla mi slina! Toto sa mi ešte pri ňom nestalo. Daniela som vždy brala ako kamaráta. Žeby to tak už nebolo? Kým som sa prebrala zo zamyslenia on už si ľahol do postele. "Tins nad čím premýšľaš?" spýta sa keď si ľahne vedľa mňa. "Ja len.... nad budúcnosťou" odpoviem aby to nebolo nápadné. "A načo si prišla?" spýta sa a mňa napadne šialená vec. Skúsim zistiť čo cíti on ku mne! "Že chcem spraviť toto" poviem a ľahnem si mu na hruď. "Hmmm" zapradie mi do ucha. "To neni zlé" zasmeje sa. "Daniel?" spýtam sa potichu. "Áno?" ozve sa tichšie. "Čo cítiš v túto chvíľu?" spýtam sa keď cítim ako mu srdce zrýchlene bije. "Hlava mi vraví, že keby toto chalani vidia tak ma zabijú" cítim ako sa uškrnul. "A čo vraví srdce?" zdvihnem hlavu a pozriem sa mu do očí. "Srdce je z teba úplne vedľa, Tina" hľadí mi do očí. Začnem sa približovať a pohľadom behám z jeho pier k očiam. No túto chvíľu musí proste niečo prerušiť! Tentokrát klopanie na dvere. S Danielom si povzdychneme a prekrútime očami. "Ďalej!" zarevem keď sa posadím na posteľ. Ešte kým sa otvoria dvere dám rýchlo Danielovi pusu na líce lebo vyzerá strašne smutne. Hneď ako to spravím na jeho tvári sa objaví široký úsmev. Ten ktorý je tak cute! Jemne sa začervená a v tom dvere rozrazí Jack. "Gabbie je zle! Strašne zvracia!" povie a ja okamžite vybehnem z dverí a bežím k nemu do izby a potom do kúpeľne. "Gabbie!" poviem keď ju vidím ležať na zemi bez pohybu. "Volajte sanitku!"

<><><>

Sme v nemocnici a čakáme na to kým nám konečne niekto povie čo je s Gabbie. Jack sa nervózne prechádza po chodbe a ja len sedím a čumím do blba. Corbyn ma prepaľuje pohľadom. Daniel ma totiž drží za ruku. Zach sedí opretí hlavou o stenu so zavretými očami. Jonah stále ťuká do mobilu.
"Ja tu už ďalej nevládzem čakať!" vykríkne Jack a rukami si prehrabne vlasy za ktoré zaťahá. Je zúfalý. To my všetci. "Čo keď to je vážne?! Čo keď je chorá!? Ja to nezvládnem!" zvalí sa na zem a ja k nemu pribehnem. "Jack vschop sa veď si dáky chlap! Hocičo sa Gabbie stalo pomôžeme jej! Musíš jej byť oporou a nieže sa o teba bude musieť ešte aj starať! Nebuď taký posero!" poviem a on hneď prestane nariekať. Podám mu ruku a pomôžem mu na nohy. "Ďakujem, Tins" povie a obijíme ma. "Toto som potreboval!" vyhlási a v tom sa na chodbe objaví doktor. "Dobrý večer! Ktorý z vás je otec?" spýta sa doktor s úsmevom. "Ako prosím?" spýta sa Jack šokovane. "Ste tu s Gabrielou Gonzalez nie?" pozrie sa do papierov. "Áno" povie Jack. "Slečna Gonzalez je tehotná. Je v druhom mesiaci. Preto mala nevoľnosti a od vyčerpania padla do bezvedomia. Dieťa je v poriadku a matka tiež. Dnes si ju tu necháme na pozorovanie ale zajtra bude môcť odísť" povie nám doktor a všetci si vydýchnu. "Mimochodom gratulujem" podá Jackovi ruku a Jack je schopný len prikývnutia. "Pán doktor môžme ísť za ňou?" spýtam sa slušne. "Samozrejme" povie a všetci sa vyberieme za ním. "Gabbie!" vykriknem hneď ako vojdeme a uvidím ju tam ležať s úsmevom na tvári. Hneď ju obijímem. "Tins! Ahooj" povie v objatí. Obijimu ju aj ostatní no Jack tam stále stojí s otvorenými ústami. Natiahnem ruku a ústa mi zavriem no on ich zase otvorí. "Myslím, že vás necháme osamote" zasmeje sa Daniel. "Jack tu máš kľúče a keď budeš hotový prídi domov" podá mu kľúče Jonah. "Myslím si že bude schopný šoférovať" zasmejem sa pri pohľade na Jacka ktorý pozerá na kľúče od auta ako na 8 div sveta. "Počkám naňho na chodbe vy choďte domov" povie Jonah a vyjde s nami na chodbu. Rozlúčime sa s ním a vyberieme sa domov.

$$$

Na druhý deň všetci staneme až poobede keďže sme prišli domov už keď vychádzalo slnko. Jack zaspal dole na gauči a teraz ho tak bolí chrbát že sa nevie postaviť. Gauč predsa len neni veľmi pohodlný. Po už skoro večeri idú Jack s Danielom pre Gabbie. Jonah sa zase vyparil a Zachy volá s Ellou. Ja prídem do obývačky a zapnem si telku. Ide daky horor takže sa zabalím do depky a pozerám. Zrazu počujem kroky a tak vystrelím z gauča a skryjem sa za roh. Keď príde osoba okolo dverí skončím na ňu a pritlačím ju na zem. "Heej to som ja!" povie priškrteným hlasom Corbyn. "Ou prepáč! Nemala som zhasínať svetlo" postavím sa a zapnem ho. "Z kade si sa toto naučila?" povie keď si napráva krk. "Chodila som na bojové umenia" zasmejem sa. "Pre boha" zasmeje sa so mnou. "Takže sa vieš ubrániť aj tomuto?" povie a pritlačí ma o stenu. Svoje telo natlačí na to moje. "Dobrý chvat, Besson" poviem o otočím nás tak, že on je teraz pritlačený na stene. "Ale na mňa nemáš!" poviem v zovretí. "To tvrdí kto?" povie a už sme na gauči tak, že on leží na mne ale podopiera sa lakťami aby ma nerozpučil. Chcem sa z toho dostať ale neviem ako! "Pusti maaaa" zatiahnem ale nič. "Čo zato?" povie mi tesne pri uchu. "Čo chceš?" spýta sa priškrteným hlasom. "Teba!" povie a v tom počujem kľúče vo dverách. "To by si ma ale musel dostať!" zasmejem sa a už stojím na nohách. "Veď počkaj raz budeš!" povie ale to už prídu Daniel, Jack a Gabbie.