Kým vyjde mesiac

2. Amerika, Afrika

Olivia nič nevidela. Obklopovala ju tma a nepríjemné ticho. Už nepadala, ale pod sebou necítila nič pevné. Cítila sa, ako keby visela na špagátoch uprostred tmy. S hrôzou si uvedomila, že nemôže dýchať. Pichalo ju v hrudi a myseľ sa jej začala zahmlievať.

Vtom v diaľke uvidela svetlo. Rýchlo sa približovalo a mierilo priamo k nej. Spolu s ním sa ozvalo svišťanie a niečo čo jej pripomínalo tečúcu vodu. Keď si bola istá, že to svetlo do nej vrazí, oslepila ju biela žiara a znova pod sebou cítila pevnú zem. Keď prišla ku zmyslom, pocítila ako sa do jej oblečenia vsakuje niečo studené.

"Do kelu!" zahrešil hlas, ktorý nemohol byť ďalej ako meter od nej.
"Zase!" ozval sa iný hlas. Olivia sa odvážila otvoriť oči. Stihla zazrieť chlapca, ktorý tiež ležal na zemi, rovno vedľa nej. S obavou v očiach sa pozeral rovno pred ňu. Keď sa Olivia nasledovala jeho pohľad, pocítila silnú ranu do hlavy a jej svet znova zaplnila tma a ticho.

"Ale Greg mi povedal-"
"Greg? To nemyslíš vážne! Ten kretén nevie rozoznať myš od psa,"
"Teraz vážne, možno má pravdu a mohol by nám pomôcť,"

Olivia otvorila oči. Bola v akejsi cele, steny boli žlté, v rohoch číhala pleseň a zem bola iba tvrdý kameň. Nebola tam sama. Vedla seba videla skupinku chlapcov a jedno dievča. Všetci boli oblečení veľmi divne.
Tvárou k nej bol otočený chlapec ktorého čierne vlasy mu siahali až po lopatky. Vysel na ňom dotrhaný oblek, príliš veľký na jeho tenkú postavu. Na hlave mal vysoký čierny klobúk, ktorý bol na dvoch miestach zaplátaný a jeho výzor cirkusanta ktorý práve dostal výpoveď doplňovala ružová kravata so zlatými hviezdičkami.

Chlapec ktorý sedel vedľa neho si všimol, že Olivia je hore a zamával jej. Aj on mal na sebe oblek, ale ten jeho bol hnedý, takže na ňom blato nebolo veľmi vidieť. Aj tak vyzeral biednejšie ako jeho dotrhaný kamarát. Na tvári mal zaschnutú krv, jedno oko mal napuchnuté a škaredo fialové.

"Aha kto sa zobudil," povedal, ale nevenoval jej druhý pohľad.
"Konečne," zahundralo dievča, ktoré sedelo v rohu. Mala blonďavé vlasy, aj keď boli také špinavé že by sa ju ľahko dalo pomýliť s brunetkou, ktoré jej padali na široké ramená. Bola zababušená do hrubého svetera a mala na sebe dlhú sukňu. Na nej boli vyšité obrazce každého druhu. A myslím tým naozaj každého. Dala sa rozoznať podkova, parný rušeň, nejaký kvet, pár čísiel, žehlička a niečo čo pripomínalo pieskomila.

Olivii napadla bláznivá myšlienka, že ich zavreli pre veľmi zlý módny vkus.
"Asi stratila reč," povedal ďalší chlapec a tento bol oblečený ako-tak normálne. Jeho čierne tričko a rifle boli dokonca celkom čisté. Jedine v hnedých vlasoch mal kúsky blata a nejakú burinu.

"Nechajte ju, prežila si toho dosť," povedal dobitý chlapec. Dievča v rohu sa pohŕdavo uškrnulo. Nastalo nepríjemné ticho. Prerušovalo ju jedine kvapkanie vody, ktorá zhodou okolností kvapkala Olívii priamo na hlavu.

Po chvíli sa strhla, keď si uvedomila čo sa stalo.
"Kto ste?" spýtala sa, ale hneď si uvedomila, že ich odpoveď jej toho veľa neobjasní.
"Ja som Charis," predstavilo sa dievča, ale na Oliviu sa ani nepozrelo.
"Ja som Theon," pokračoval chlapec v hnedom obleku a venoval jej krátky úsmev.
"Moje meno je Zaffrè," povedal chlapec s vysokým klobúkom a ružovou kravatou. Oči sa mu zablisli keď jej venoval skúmavý pohľad.
"Ja som Jack," predstavil sa aj posledný chlapec. Tak ako aj jeho oblečenie, aj jeho meno bolo úplne obyčajné. Olivia si pomyslela, že ostatní museli mať veľmi kreatívnych rodičov.

Uvedomila si, že všetci okrem Charis čakajú aj na jej predstavenie. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula kto je, ale stále nevedela kde je a hlavne prečo tam je.
"Ja som Olivia. Povedal by mi niekto čo sa deje?" povedala a nechcene zvýšila hlas.
"Bola si uväznená, nie je to vidno?" Zaffrè ukázal na mreže.
"Prestaň, vieš veľmi dobre odkiaľ je, treba jej pomôcť," Theon sa jej zastal.
"A čo potom, necháme si ju ako domáce zvieratko, bude nás zdržovať," Zaffrè rozhorčene vstal a na Oliviu sa ani nepozrel. Jack si potichu odkašlal, ale nikto mu nevenoval pozornosť.
"A čo navrhuješ ty? Len tak ju nechať na ulici, nech umrie," postavil sa aj Theon a dal si ruky v bok.

"Nechcem vás rušiť, ale nemyslím si že by som na ulici nezomrela, nejako by som si našla cestu domov. Len my povedzte kde som a prečo som tu," prerušila hádku Olivia. Zaffrè a Theon boli ticho, ale obaja hľadeli na Oliviu. Spoza nich sa ozval unavený vzdych a Charis ich obišla. Sadla si na zem vedľa Olivii a po prvý krát vyzerala aspoň trochu priateľsky.

"Olivia, si ďaleko od domova a tu je to iné ako u teba," pozrela sa jej do očí.
"Neviem ako veľmi iné, ale nebude ľahké dostať ťa naspäť. Ak to je vôbec možné," Olivia nemala ani šajnu o čom hovorí.
"Sme v inej krajine, alebo nás niekto uniesol?" nechápavo sa pýtala Olivia.
"Neviem ako ti to vysvetliť, ale asi bude najlepšie povedať to na rovinu," vzdychla si Charis.

"Si v alternatívnej realite," povedala po chvílke váhania. Vyzeralo to ako nejaká scéna z filmu, kde hlavný hrdina konečne poznáva pravdu. Všetci naňho hľadia a všetci sú ticho, kým v pozadí hrá dramatická orchestrálna hudba. Ale tá hudba prestala hrať hneď ako Olivia počula slová 'alternatívna realita'. Nemala ani najmenšie potuchy čo si pod tým predstaviť.

"Asi ti to vysvetlím," ozval sa Zaffrè.
"Vždy keď nejaká situácia môže mať viacero koncov, zápletiek, problémov, tak sa vytvárajú rôzne reality, aby sa každá možnosť mohla stať. Tieto reality, alebo vesmíry ležia poukladané na sebe. Čím podobnejšie sú, tým sú ku sebe bližšie. Existujú takzvané čierne diery.." vysvetloval Zaffrè ale po spomenutí čiernych dier zhíkla, konečne niečo čo pozná.
"O tom sme sa učili v škole. Ale nevieme presne čo to je," povedala nadšene.
Zaffrè vyzeral otrávene, že ho niekto prerušil. Ale aj tak pokračoval vo vysvetlovaní.
"Čierne diery sú ako keby tunely medzi týmito vesmírmi. Väčšinou vedú iba cez jednu vrstvu, ale môžu byť dlhé aj niekoľko miliárd vesmírov," dokončil. Olivia už ani nevedela či si robia srandu, alebo to myslia vážne. To čo Zaffrè práve povedal znelo šialene, až priam hlúpo. Ale niečo v jeho očiach a výraze jej hovorilo že to myslí smrteľne vážne.

"V našom vesmíre mávame veľa prepadlíkov a tak sme vyvinuli kvíz, ktorý nám pomôže aspoň trocha určiť odkiaľ si," pokračovala Charis.
"Ja ti dám otázku ohľadne tvojho sveta, ty odpovieš a potom aj ja odpoviem ohľadne nášho sveta,"

Olivia prikývla a Charis začala klásť otázky kým ostatní sa prizerali. Začala základnými informáciami o slnečnej sústave. Názvy planét sa zhodovali aj ich vlastnosti, ale všetko sa zvrtlo keď sa začalo hovoriť o Zemi.

"Aké kontinety sú na Zemi?"
"Eurázia, Afrika, Severná a Južná Amerika, Austrália a Antarktída," odrecitovala Olivia, ale hneď si všimla zdesený výraz ostatných.
"Eurázia, Australia a Antarktída, Amerika bola taká zničená vojnou, že úrady ju vyhlásili za neobytnú zónu a potopili ju. O Afrike sme nikdy nepočuli," informovala ju Charis.
Bolo to zlé.