Skalná ruža

Poľnoc

O 3 dni neskôr Anabella stále smútila za prababkou a úplne zabudla na to čo jej povedala na smrteľnej posteli. Práve ležala v posteli, keď sa pozrela von z okna a vtedy si spomenula.,,Koľko je hodín?!" povedala a hneď zobrala mobil '23:58'. Vyskočila z postele. Mám to skúsiť? pomyslela si Anabella. Pozrela sa z okna a potom na mobil '23:59'. Keď mobil ukázal '0:00' Anabella potichu povedala ,,Ruže ruže chránia.'' ,,Čo to robíš?'' Anabella sa zľakla a hneď sa otočila. Pri dverách stála jej rozospatá sestra. ,,Nič.'' rýchlo povedala Anabella. Lenka len pokrčila plecami a s veľkím zívnutím išla naspäť do svojej izby. Keď sa Anabella otočila uvidela na jej parapete sedieť chlapca okolo jej veku. Mal šibalské oči vo farbe zlata a zelené vlasy s fialovými končekami. Oblečenú mal bielu košelu s krátkymi rukávmi, čierne rifle a modré tenisky. ,,Ešte dobre že neodišla neskôr inak by ma videla." povedal chlapec a zoskočil z parapety. Anabella sa naňho pozerala s vystrašenými očami a otvorenou pusou. ,,K-K-Kto si? A a-a-ako si sa sem dostal?'' vystrašene povedala Anabella. Chlapec sa poklonil a povedal: ,,Volám sa Teodor a vyšiel som z toho kverináča čo máš na parapete." Anabella sa naňho pozrela a potom na kvetináč. V tom kvetináči nič nebolo! Skalná ruža od jej babky bola preč. ,,A-a-ako?" zakoktala sa Anabella. ,,Jednoducho." povedal Teodor ,,Privolala si ma." Anabella sa naňho čudne pozrela a potom si spomänula čo hovorila o poľnoci. ,,Ale to neni možné!'' zakričala Anabella. ,,Shhhh! Nezobuď celú tvoju rodinu.'' potichu povedal Teodor s prtstom pred ústami. ,,Takže mi chceš povedať že si tá skalná ruža, ktorú mi dala prababka? A tomu mám veriť?'' povedala Anabella trochu tichšie. ,,Vlastne to by vysvetlovalo tvoje divné vlasy. Alebo ich máš zafarbené?'' povedala Anabella pritom ako sa dotkla jeho vlasov. ,,Divné?! A prečo by som ich mal mať zafarbené?'' povedal urazený Teodor. ,,Pretože to nie je normálna farba, ale to vôbec teraz nie je podstatné.'' krútila hlavou. ,,Prečo si sa tu zjavil?'' zamračila sa Anabella a prekrížila si ruky. ,,Tvoja prababka ma povärila aby som ťa chránil, Anabella.'' usmial sa na ňu Teodor. ,,A-a-ako vieš moje meno? Nikdy som ti ho nepovedala.'' povedala zaskočená Anabella. ,,Ani si nemusela. Tvoja prababka mi ho povedala.'' Anabella sa štípla do pleca. ,,Au! Takže to nie je sen?!'' prekvapila sa Anabella. ,,Ty si si celú dobu myslela že je to sen?!'' povedal ešte viac zaskočený Teodor. ,,Jasné že áno, aby sa mi zo skalnej ruže stál nejaký chlapec je úplne sureálne! A čo vlastne si? Lebo normálne kvetina určite nie!'' povedala Anabella. ,,Aah... Um... Ja-'' Teodor nestihol dopovedať. Po celej izbe bol počuť mučivý zvuk budíka. Anabella sa ihneď pozrela na nočný stolík, kde mala položený mobil a na ňom svietilo '6:40'. ,,Čo!? To už je toľko hodín? To nie je možné!'' povedala Anabella ako zobrala mobil do ruky a vypala budík. Keď sa otočila tak tam už nikto nestál a v kvetináči bola naspäť skalná ruža. ,,Hej! Neodpovedal si mi!''

~~~~~~~~~~~~~~~
Prepáčte že táto časť tak dlho trvala kým som ju vydala.😅🙏 Chcela som ju spraviť dlhšiu ako tie predtým a bola som aj lenivá a bez inšpirácie.

-Dia