165. Rozmarín

88 27 2
                                    

Zavrel za sebou dvere bytu a uľahčene si vydýchol. „Konečne doma,“ spokojne sa usmial pri pohľade na topánky v predsieni. Boli tam všetky. Jeho milovaní boli pokope a čakali naňho.

Zhodil z chrbta batoh, položil ho na na zem vedľa skrinky a vošiel do bytu. Už v obývačke zacítil známu vôňu rozmarínu. Vôňu domova.

„Ahojte,“ zvolal veselo. Okamžite sa naňho vrhli dve hyperaktívne chodiace pohromy. 

„Ocko, ocko, chýbal si nám!“

„Veď aj vy mne, vy potvorky malé. Ale ty viac,“ láskyplne sa usmial na svojho partnera. „Už som to tam bez vás nevedel vydržať.“

„Ale už sme všetci opäť spolu.“

Príbehy na každý deň (drabble výzva) ✔️Where stories live. Discover now