129. Obrus

99 24 8
                                    

„Môžeš mi dať konečne dolu tú šatku? Kam to vlastne ideme? Nechápem, prečo s tým robíš také tajnosti,“ šomrala mladá dievčina, keď so zaviazanými očami kráčala niekam do neznáma.

„Láska, keby som ti to povedal, nebolo by to prekvapenie. Ale už sme na mieste, zložím ti ju.“

„Wow,“ vydýchla, keď si jej oči privykli na okolité šero. Boli na terase jeho domu a pred ňou stál romanticky prestretý stôl. Biely obrus, lupene červených ruží, sviečky. „Niečo oslavujeme?“ opýtala sa s nádejou v hlase.

„Vlastne áno,“ nervózne sa usmial. Z vrecka vytiahol malú zamatovú krabičku a pokľakol. „Vezmeš si ma, láska?“

Príbehy na každý deň (drabble výzva) ✔️Onde histórias criam vida. Descubra agora