7.8.NV

19 9 8
                                    

V živote som nikoho nezabil. Až do dnes.
Doteraz sedím vedľa svojej obete, sledujem ako sa telo rozkladá. Nemal sa ma pokúsiť okradnúť.
Prsty mám od krvi, čepeľ meča tiež. Trasú sa mi ruky.
Som to vôbec ešte ja? Zabil som ho. Zobral som život, ako by bol môj. Akoby jeho duša patrila len a len mne. Nechcel som, ale keď sa na to spätne pozriem.
Buď ja alebo on.

Obral som ho o veci. Všetko mám uchované v taške pripnuté ku sedlu môjho koňa.

Slnko zapadlo a ja to znovu cítim. Ako vo mne prúdi niečo, čo nepoznám. Ťažko sa mi dýcha, točí sa mi hlava. Nič nepočujem. Mám chuť tento notes hodiť do ohňa a odísť. Zavrieť oči a nikdy ich neotvoriť.
Stále na ňu myslím. Neviem kde je, čo robí. Ako sa má? Je na ňu jej otec dobrý? Čo robia moji rodičia?

Som až priveľký zbabelec, aby som sa vrátil.

Hviezdy svietia nadomnou na tmavo modrej oblohe. Zdá sa mi, še plávajú v nekonečnej vode. Verím, že hviezdy sú duše, ktoré odišli z tohto sveta predčasne, alebo boli veľmi malý keď umreli.

Keď som bol malý, sledoval son hviezdy so svojim starším bratom. Vždy mi rozprával príbehy, ktoré kedysi prečítal z kníh. Pri tej spomienke som schopný sa upokojiť. Musím sa zhlboka nadychnúť.

A vykričať si hlas.

Notes ruží- pozastavenéTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon