Salvatore's

3x16

V tomto meste už nemám miesto. Všetko pokazím. Musím začať odznova. Matt na mňa zmätene pozeral. Nevedel čo povedať, najradšej by som sa tejto trápnej situácii vyhla. Vzdychla som si a odišla k autu. Nastúpila som do auta a naštartovala ho. Pozrela som sa na Matta a videla som že ešte to predychava. No robím správnu vec, bude to dobre pre nás všetkých. Usmiala som sa a naštartovala som auto a šla som domov. Potrebovala by som sa zbaliť... Rozlúčit a vypadnúť odtiaľto. Keď som prišla k domu rýchlo som šla do izby a sadla si na posteľ. Pri posteli na stolíku som mala obraz. Matta a mňa. Dosť som sa čudovala že tu ešte je, že ho Matt nezahodil. Ale aj tento obraz si zo sebou vezmem, keď budem mať zlu chvíľku a budem sa chcieť vrátiť, nech mam dáku brzdu že Mattovi a ostatným tu je bezomna dobre. Do izby mi vtrhol Matt. Celý udychčany a zo slzami v očiach.

,, prečo? "

Pošepkal. Pozerala som sa zdesene na neho. V očiach som mu videla bolesť. No už som sa rozhodla nikto ma nepresvedčí. Postavila som sa a podišla som k nemu.

,, Bude to pre nás oboch dobre... Nechcem nikomu znova ublížiť Matt. Hlavne nie tebe."

Matt začal plakať, nevedel sa proste udržať. Stratil ma keď som šla s Josephom a teraz ta predstava že ma stratí znova a možno aj navždy ho desila. Chytila som mu tvar rukami a pozrela som sa mu do očí. Nakoniec som ho pobozkala. Ten bozk bol dlhý a krásny. Matt ma chytil okolo pásu a odhodil ma na posteľ, a začal ma znovu bozkávať. Košeľu ktorú som mala na sebe, mi postupne odopinal. Nechcela som to, nechcela som to už vôbec ale nedalo sa to zastaviť. Až sa to nakoniec stalo. Asi si myslel že keď budeme mať sex neodídem, no musím. Bolo to naposledy. Keď som sa otočila k nemu z vrecka som vybrala prsteň a pomaly som mu ho dala na prst. Je nový dúfam že bude fungovať. Dobre že spi inakšie by ma nepustil. Usmiala som sa a dala som mu pusu. Rýchlo so vstala obliekla som sa a naposledy som sa kukla na jeho tvár. Veci som si zobrala a šla rýchlo do auta. Vzdychla som si a pozrela som sa na dom. Bude mi to tu chýbať, a všetko čo som tu prežila mi ostane v pamäti. Otvorili sa mi dvere na aute a keď som to videla som sa aj zľakla. Ale bola to Aria. Nastúpila do auta, zhlboka sa nadýchla a pozrela sa na mňa.

,, Naozaj odchádzaš? "

Presne tomuto som sa chcela vyhnúť. Otázkam. Prečo odchádzam. Prykyvla som hlavou a vzdychla som si.

,, Bude to tak lepšie Aria.. Mam pocit že už tu nepatrím. No ako vravím bude to lepšie. Keď som tu všade číha nebezpečenstvo a to sa teraz zmení."

,, To... Nas ako tu necháš?!"

Už mi odchádzala trpezlivosť. Tak som povedala aj to čo som nechcela.

,, Áno Aria nechám... Nechcem vás ani jedného vidieť! Neznášam to tu!"

Vykríkla som zo slzami v očiach. Začala som plakať a aj Aria. No už naozaj toho bolo moc. Otvorila som jej dvere nech už odíde.

,, Neverím že to tak cítiš."

Pokrutila hlavou a vystúpila z auta. Dvere na aute zabuchla. Ja som rýchlo naštartovala a šla za novým životom.