Sme tým, kým sme

Lily...

Večer, keď Harry upratal snáď každý kút v prekliatom dome Severusa Snapa, ešte stále nevedel, ktorá izba je jeho. Snape sa od obeda nikde neukázal, zrejme bol zalezený v pivnici, odkiaľ mladý kúzelník počul bublanie kotlíka a niečí pohyb. Najmä kvôli tomu, že tam počul bublanie kotlíka, čo najrýchlejšie sa otočil na päte a jedine na tomto mieste neupratal vôbec nič. Nemal chuť sa so slizkým netopierom konfrontovať častejšie, ako to bolo potrebné.

Ale teraz, keď bolo už sedem hodín večer a on bol hladný a veľmi unavený, bol by radšej, keby sa ten bastard ukázal.

Ako na zavolanie sa v kuchyni spoza rohu objavil majster elixírov. Harry nechápal, ako mohol prepočuť, že sa ku nemu blíži. Profesor si zastal až pred ním a povýšenecky sa na neho uškrnul.

„Takýto tupý výraz mávate často, pán Potter?"

Mladší kúzelník len sklonil hlavu a päste zaťal tak silno, že si nechtami zarezával do ruky.

„Ukázali by ste mi prosím moju izbu, pane?" zmohol sa napokon na úctivý tón.

„Komnatu Chrabromilského princa? Ale iste," Snape sa opäť uškrnul a bez ďalšieho slova začal kráčať smerom ku schodom. „Upratali ste všetko?"

„Áno, pane."

Na druhom poschodí zastali pri prvých dverách napravo. Harry si túto izbu pamätal z upratovania. Bola zrejme najmenšia v dome, ale napriek tomu stále väčšia ako tá, ktorú mal u Dursleyovcoch. Pri posteli mal už položenú svoju tašku. Prekvapil sa, že na posteli je položený uterák a mydlo a na policiach je dosť veľa kníh, či na stole písacie pomôcky a pergameny. Čakal absolútne prázdnu izbu, ale Snape ho prekvapil.

„Um.. Pane?" spýtal sa pre istotu.

„Čo sa vám nepáči, Potter?" zamračil sa.

„Nič, pane. Ja len... Tie veci... Môžem aj používať?"

„Chcete sa utierať do vášho oblečenia?" pozdvihol obočie.

„Nie, ale..."

„Alebo nebodaj chcete vaše eseje písať vlastnou krvou na drevo stola?"

Harry sa začervenal. „Ďakujem..."

„Veď aj máte začo," s tým sa Snape otočil a nechal Harryho v izbe samého.

S povzdychom prešiel do kúpeľne a už druhýkrát v ten deň sa poriadne umyl, potom si ľahol do postele a zaspal okamžite, ako sa jeho hlava dotkla vankúša.

O šiestej ráno sa však pustil akýsi nepríčetný zvuk, ktorý donútil Harryho nadskočiť v posteli až tak, že sa zamotal do vlastných prikrývok a spadol na zem. Zvuk znel ako veľmi nepríjemné sirény.

„Čo to do riti?" skontroloval čas na hodinách, vyskočil na nohy a rýchlo si zo stolíka schmatol okuliare. Vyštartoval na chodbu práve vo chvíli, keď Snape zostupoval posledné schody.

„Á, už ste hore!" uškrnul sa a mávnutím prútika zrušil nepríjemný zvuk.

„To myslíte vážne?" vybehol na neho, „veď sú prázdniny! Ani domáci škriatkovia nevstávajú tak skoro!"

„Ticho!" utlmil ho nebezpečne. „Ubezpečujem vás, že ak by som chcel domáceho škriatka, tak by som si zobral menej arogantnú a nafúkanú odrodu."

„Nie som arogantný, ani nafúkaný!"
„Ale ste! Presne ako váš otec! Arogantný, nafúkaný, vždy dostane to, čo chce..."
„To nie je pravda!" kričal Harry, „neviete o mne vôbec nič, tak s tým prestaňte!"

Profesor sa ku nemu priblížil tak tesne, že sa ich nosy takmer dotýkali a zapozeral sa mu priamo do jeho smaragdových očí. Nech už chcel povedať čokoľvek, akokoľvek reagovať na Harryho predchádzajúcu vetu, všetky jeho slová sa stratili v jeho očiach a stratil sa v čase kdesi v minulosti, konečne znova videl v tých zelených očiach život a nie tie vyhasnuté ohníky, ktoré v nich boli naposledy.

„Lily..." zašepkal veľmi, veľmi potichu. Harrymu však toto slovo neušlo.

„Prosím?!" odsunul sa od neho o tri kroky, vydesený, že slizký bastard sa zbláznil.

Okamžite potriasol hlavou a rovnako spravil pár krokov dozadu. Vedel, že to bol nepovolený skrat v jeho správaní a preto na Harryho rýchlo namieril prútikom.
„Obliviate," zašepkal a okamžite sa začal prechádzať v jeho spomienkach, aby našiel tú, ktorú potreboval vymazať. Keď ju našiel, vytiahol ju z jeho mysle a Harrymu sa okamžite skalný pohľad znova zmenil na úplne normálny.

„Máte pravdu, Potter, neviem o vás nič," rýchloreagoval na vetu, ktorú Harry vyslovil tesne pred jeho skratom, „ale rovnako mina tom ani nezáleží. Teraz poďte dole, najeme sa a potom sa dáme do práce."