Budíček máme o 4:30. Za 30 minút sa musíme umyť , obliecť a prichystať si veci. Raňajkujeme o 5 ráno len štvrť hodinu. Ideme na rozcvičku a potom normálne cvičíme. Nikdy nemám výhody že som dievča. Musím robiť to isté čo chlapci.
Po rozcvičke ideme do terénu. Autami aj tankami sa presúvame do našich stanov. Je to pol hodina cesty od základne a hodina cesty od boja...
Zaradili sme sa do radov a čakali sme čo nám rozkážu generáli.
"Dneska musíte ísť bojovať." Prehovoril generál Black.
"Jednotky sa nám míňajú , potrebujeme ošetriť a vystriedať zranených!"
Neviem presne koľko vojakov bojuje na frontoch. Ale už viem že nás rusi porážajú. Zatnem zuby , bojím sa. Zas je šanca že môžem zomrieť.
"Choďte do stanov , tam máte pripravené zbrane. Zoberte ich a nasadnite do tankov." Generál dopovedal a zmizol vo svojom stane. Generál Black je ten milší , hm milší. Je starší než generál Shwits. Shwits je hnusný a arogantý , Black je podobný no má aj cit. Neviem si predstaviť aké by to bolo keby aj oni bojovali. Oni nikdy nebojovali. Nevedia aké to je na frontoch. Nikdy tam neboli.Už sedím v tanku . Všetci sme ticho. Som tam ja a 10 mojich spolubojovníkov. "Si nejaká bez života." Zažartoval Samey. "A aká mam byť keď viem že možno dneska zomriem?" Hneď som naňho vyletela. Samey je ako môj učitel. Odkedy som prišla je so mnou každý deň. No pre mňa je viac ako učitel. Pre mňa je to priateľ. Človek ktorému verím a ktorý mi moc pomohol. Nevedela by som sa zmieriť s tým keby sa mu niečo stane. Samay , celým menom Samey Black. Synovec generála Blacka. Nikdy som nepochopila prečo chce bojovať no on mi to nikdy nedokázal vysvetliť. Mohol byť v kancelárií , kontrolovať vzlety a odlety bojových lietadiel no on sa ujal mňa. " Nemusíš byť na mňa hneď taká ostrá." Uškrnul sa. " Je ostrá ako britva." Povedal nejaký chalan ktorého nepoznám a celý tank sa začal smiať okrem mňa a Sameya. Zvyšok cesty sme na seba len pozerali. Vystúpili sme 15 minút pred bojom . To je tak, nesmú riskovať stratu ďalších bojovníkov len kôli tomu že by vybuchli v tanku. Poobzerala som sa okolo seba. Bolo tu najmenej 25 tankov ... Najmenej 250 bojovníkov , 250 ľudí ktorý idú na smrť.
Vbehli sme tam , nabila som svoju zbraň a začala som zabíjať. Našou úlohou bolo zabiť ruského generála Simosa. Predierala som sa pomedzi našich a ich vojakov. Predierala som si cestu za životom. No zrazu ma niekto silno udrel do chrbta. Spadla som no vystrelila som. Zabila som ho . Strelila som mu presne do čela. Hneď na mňa útočil ďalší. Jeho strela preletala vedla mňa a postrelila američana. Utiekla som. Bežala som a bežala no začala ma bolieť noha , presnejšie stehno. Zasihol ma . Rus ma zasiahol. Padla som a už bola len čiernočierna tma.
