Znamenitá 2 [znovuzrodená]

20.

Linnéa si nad tým lámala hlavu takmer celý týždeň. Bola mĺkva, ale to boli všetci. Uzavrela sa do seba. Ako aj Emmy. Neprehovorila od toho dňa ani slovo. Len mlčala a utápala sa vo vlastných myšlienkach o ňom, dávajúc im nekonečné obavy o ňu samú. Linnéa jej chcela pomôcť, no nemohlo to byť len jednostranné. Čož jednoznačne bolo.

A tak jej neostávalo nič iné, než premýšľať nad nezodpovedanými otázkami.

Sawyer bol princ. Povedala im o tom Dahlia, jej matka, zatiaľ čo ho nechávala popraviť. Bol jej brat. Má viacero súrodencov? Alebo sú aj oni mŕtvy. A vedel, že sú súrodenci? Nepoznala odpoveď, hoci si to želala zo všetkého najviac.

,,Zanechal pre teba odkaz," zašepkala Emmy. Týždeň nerozprávala, a jej hlas si odniesol následky.

Linnéa nechápavo nakrčila obočie.

,,Vraj tvoja matka nie je - neviem čo. Nestihol to dopovedať. Boli to jeho posledné slová." Vycítila smútok sálajúci z jej priateľky. Utešovala by ju, ak by to sama nepotrebovala.

,,Netuším čo tým myslel," riekla na odpoveď. Naozaj nemala poňatia. Čo jej matka nie je? Zlá? Asi ťažko. Muselo, to však byt dôležité. Boli to jeho posledné slová. Čo jej chcel povedať? To ho stálo život? Nechcela na to ani pomyslieť.

Na další deň nedostali ani chleba, ani vodu.

Niečo sa chystalo. Niečo zlé.

Linnéa si to nechcela pripustiť dokým si po nich neprišli. Od Sawyerovej smrti ubehol iba týždeň.

Nikto zo zverencov sa nevzpieral. Nechali sa odvliecť, tak ako aj ona a Emmy. Bolo im to jedno.

Vrecová latká, vrece, ju pichalo až za ušami, nenávidela to. Ak by bola vrece zemiakov mala by lepšie zaobchádzanie, ako teraz.

Linnéa už sa ani nesnažila zapamätať si spleti chodieb, vedela, že od tiaľ nie je cesta von. Do pekla sa dá iba dostať, nie od tiaľ odísť, aj keď sa im to už raz podarilo. Za pomoci Sawyera.

Vošli do vykachličkovanej miestnosti. Hrubý mramor si zažil už aj lepšie časy, tak ako aj Emmyne vlasy.

Čakali ich tam tri ženy. Všetkých ich vyzliekli, naozaj skvelé, potom zobrali vedrá vody a kefou na čistenie zemiakov ich vydrhli. Emmy štípal celý chrbát, keď jej plavovláska s páskou cez oko pritláčala kefu o kožu.

Keď boli hotové, obliekli ich naspäť do vriec. Emmy si takmer myslela, že im dajú oblečenie. Bohužiaľ sa tak nestalo. Asi sa s tým mala zmieriť.

A potom prišlo asi to najhoršie v dejinách histórie. Teda druhé najhoršie. Emmy prosila, plakala, vzpierala sa, modlila - nie, že by si ju Boh niekedy vypočul. Nepomohlo vôbec nič.

Emmyne vlasy, a vlasy všetkých ostatných, boli ostrihané nakrátko. Ledva jej siahali po plecia! Ako si to mohli dovoliť? V prvom rade ich nemala ani len rovno zastrihnuté, a v druhom - kdeže by použili nožnice, načo, veď predsa majú nožík!

Modlitba za skonalé vlasy: odrieknutá.

Čiernovláska sa na nich posmešne zaškľabila. Žena s páskou cez oko a veľmi nízka žena sa na nich zahľadeli skleným pohľadom.

Eben tíško plakal.

Keď sa ocitli naspäť v kobke, Linnéa si vydýchla. Bála sa, že by ich odviedli niekam inam, ako do umývarne. Keby len vedela čo ju na další deň čaká, nezaspala by s pokojom na duši.

***
Ráno Linnéa vstala a pretrela si oči. Podľa ticha v žalári sa domnievala, že vstala zavčasu a zverenci ešte v pokoji dospávali rannú hodinu.

Mýlila sa ako ešte nikdy predtým. Nebola v temnici či dokonca žalári. Bola v malej izbe, skromne zariadenej.

Už tam raz bola. Vtedy keď sem prvýkrát "prišla". Bola to tá izba kde sa prebudila po únose nikým iným než Emmy. A zistila, že to ona je nočný démon.

Prečo tu je?

Dvere sa nehlučne pootvorili. Dnu vstúpila Dahlia. Linnéu premkla zimnica.

Sadla si do kresla. Linnéa sa neodvaživala zodvihnúť pohľad z postele. Ona jej zabila brata. Vlastného syna.

,,Čo ti povedal?" Spýtala sa ostro. Linnéu by to takmer zranilo, ak by nevedela čo je to za monštrum.

,,Neviem o čom hovoríš," odvetila kľudne. Dávala si načas. Zaplatí za smrť Sawyera.

Potom zmenila plány.

,,Viem to," prerušila ju, pred tým ako stihla čokoľvek povedať.

Dahlia sa na okamih zatvárila zhrozene. No šok razom vystriedal ľadový vyraz aký je u nej v posledných rokoch zvykom.

,,Vieš čo?" Nervozita v hlase prinútila Linnéu sa pousmiať.

,,Dobre vieš čo," protirečila jej.

,,Povedal ti o tvojim otcovi," konštatovala bez emócii. Počkať, povedala otcovi? Linnéa nikdy nepoznala svojho otca. Matka jej o ňom vždycky odmietala rozprávať. Nevedela ani kto bol jej otcom. Ani prečo ho nemala možnosť spoznať.

,,Určite si sa potešila tej novinke." Uškrnula sa akoby bol jej otec ešte väčšia príšera než je ona sama. Linnéa mlčala. Nevedela čo by jej mala odvetiť.

,,Tak by si ho chcela asi spoznať," uvažovala nahlas. ,,Ak teda chceš."

,,Isteže chcem, je to môj otec." Uvidí svojho otca. Uvidí svojho otca! UVIDÍ SVOJHO OTCA!

,,Dobre teda, následuj ma." Mohla to byt pasca. Linnéa na to neprikladala ohľad. Predá sa jedná o jej otca.

A tak Linnéa následovala kroky svojej matky. Cestou si predstavovala, ako asi vyzerá jej otec. Má hnedé oči ako ona? Musí mať. Jej matka má predsa zelené. Aký má úsmev? A prečo je v pekle? Áno, to je dobrá otázka.

Keď jej matka zastala a položila dlaň na kľučku od veľkých železných dverí, Línnéino srdce vynechalo úder. Je to tu. Moment ktorý snívala ako malá.

Dahlia otvorila ťažké dvere.

To čo uvidela keď vstúpila jej takmer vyrazilo dych. Nebola na to pripravená.

Počet slova otec: 1000× - misia splnená.