Znamenitá 2 [znovuzrodená]

22.

Plán A: nenápadne sa prešmyknúť od dverí k oknu, nezobudiť Leviathana, otvoriť ho tak aby sa vyhla chlpy vstávajúcemu zvuku a je fuč. Dokým si ju niekto všimne bude dávno niekde inde. Oh, a ešte by sa jej zišla nejaká zbraň. Čisto iba na sebaobranu - alebo aj nie.

Samozrejme teraz je na rade riziko. Problém. A ten je v tom, že tu žiadne okno nenájde. S tým počítala. Preto je tu stále plán B. Nezklam ju!

Vyskočila na nohy, ale nie nijak prudko, skôr tak nejak spomalene, na to, aby sa mohla prikradnúť k spiacemu krásavcovi - nemyslela to doslovne. Spal opodiaľ na veľmi mäkko vyzerajúcej posteli hádam z hodvábu. Nevedela na isto či spal, ale dúfala, že nie je nijaký sviniar ktorý sa iba pretvaruje.

Neodvažovala sa zamávať mu dlaňou pred spiacou tvárou. Bála sa, že len tlkot jej srdca ho zobudí - búšilo akoby sa snažilo odletieť ako lastovička do teplých krajín. Raz tam pôjdeme, chlácholila ho. No prve toto musíme prežiť.

Zaspal oblečený a tak jej neostávalo nič iné iba ho prehladať - veď musí mať kľúč! Chcel sa jej zbaviť ako pred šestnástimi rokmi, no dvere jej neodomkol. Fakt ušľachtilé.

Ani sa ho nedotkla, iba letmo obtrela svoje prsty o jemnú latkú a už jej ruku zvieral v tej svojej. Bolo to pôsobivé - a desivé zároveň.

Vzlykla. Na svoju obranu bolelo to ako čert! Vymanila sa z jeho zovretia, podarilo sa jej to iba vďaka tomu, že to dovolil, a pošúchala si boľavé miesto.

Kradmo - aspoň sa snažila - pohliadla na stále zavreté dvere. Leviathanovi viac netrebalo. Došlo mu prečo sa ho tá malá migréno-spôsobovačka snaží okradnúť.

,,Som tu väzňom rovnako ako ty," povedal pred tým ako sa uložil naspäť na hebké povliečky chrbtom k nej.

***
Emmy bola pochybovačná sviňa - sama sa tak opísala. Tiež bola egoistka, trucoška a hlavná dodávateľka klebiet za čias inštitúcie. Áno, jej život bol komplikovaný. Mala veľa nepriateľov. A dnes jej na zozname pribudol další.

Linnéa zmizla, veď prečo nie, zatiaľ čo tá krava Neylan sa z ničoho nič objavila ako veľké Haló! Musela byť podozrievavá voči jej osobe.

Kde si bola?
Odviedli ma na výsluch.
Aký výsluch dočerta?
Pýtali sa na Linnéu.

Dobre. Znelo to vierohodne, ale nemohli jej predsa veriť! Čo ak je na ich strane? Nenapadlo to tie vyduté mozky?

Čo si im povedala?
To málo čo som vedela.
Prečo ťa nezabili?
Pre to isté prečo nezabili vás.

Bola preč pridlho. Koľko môže trvať taký výsluch?

Bola si preč dlho.
Bola som preč, koľko uznali za vhodné.

Strácala nervi. Zverenci na ňu hladeli pohľadom nevidíš čo jej urobili a tvárili sa akoby chudinka Neylan nedostala svoj pracne vyslúžený dezert.

Ako zistíme, že nie si s nimi?
Som jedna z vás.

Celé jej úsilie padlo. Sadla si do kúta žalára a počúvala tlmené rozhovori zverencov. Neylan je hrdinka, Neylan ich predsa nezaradí, Neylan tamto, Neylan hento...

Ju očividne neuposlúchnu. Tak čo by robila Linnéa? Ju by počúvali. Veď ich predsa zachránila. Uverila by historke Neylan? Povedala by niečo v zmysle: Emmy, pozoruj ju. Skúmaj. Netváril sa pochybovačne - uver jej príbehu a hraj jej hru. Vyhraj ju.

A presne to sa chystala urobiť. Odhalí tú prelhanú klamárku. Vo veľkom štýle, nepochybne.

***
Spolunažívanie má bezpochyby nie jednu výhodu. Rastliny si pomáhajú, zvieratá sa nevraždia. Toto vedie k jednému záveru: prospešnému.

Ale žitie s jej otcom - ach, doriti. Chýbajú jej Matky.

Volajte ma Leviathan Pán diktátor! Mala mu chuť vraziť, správal sa horšie ako Matka Briona. Nečudo, že v nebi o ňom nebola ani zmienka.

Vpliv Emmy a jej váženého otca jej značne neprospieval. Najradšej by zdúchla ku Kleistovi. Čo asi robí? Ako sa má? Tak rada by bola v jeho pevnom objatí.

Pri zmienke na neho sa usmiala. Leviathan si toho všimol a hodil po nej handru vraj: umy okná! Jasné ty starý slepec. Jej milovaná nálada je spať.

Nápad spoznať otca je oficiálne najhorší nápad. A má väčšinou bombové nápady. Čo by robila Emmy? Vedela. Poslala by ho do ešte horúcejšieho pekla.

Musí od tiaľ odísť, ak nechce zošalieť. Ako ho tu môže jej matka vystáť? Oh, preto ho tu drží zavretého, má to hlavu aj pätu. Môže si za to sám!

Keď sa otvorili dvere takmer šťastným poskočila. Nebol to však jej spasiteľ, ale vystrašený chlapec. Mohol mať okolo siedmych. Krátke blond vlasy pokryté hrubou vrstvou špiny a prachu. Vydesené oči. Dotrhané oblečenie, kedysi biele, teraz dielo umelcovho hnevu.

Položil hrdzavý tác z jedlom na neveľký drevený stôl a priatal sa preč. Nemala áno šancu s ním prehodiť jediné slovo. Nevyzeral však, že by mal záujem o rozhovor.

Kvokla si k stolu v úrovni jej pása. V tanieri nebezpečne bublala žieravá tekutina - asi chabý pokus o polievku - s dvama krajcami chleba - vskutku čerstvých. K tomu dve vajíčka a pohár vody.

Pustila sa do toho a masakrovala jedlo ako nákaza zdravých. Leviathan ju posmešne sledoval. Vybral si vhodnú chvíľu - keď mala plné ústa všetkého jedla - a povedal: ,,Keď budeš chcieť niekomu zjesť jeho prídel, opýtaj sa."

Prestala žuť. Jeho prídel. Jeho. Prehltla guču a zažila ju dúškom vody. Určite príde chlapec aj s jej porciou ktorú mu prenechá.

Neprišiel.

,,Nepríde, nevraždi tie dvere pohľadom, je to pevná oceľ." Číta jej myšlienky alebo čo?

,,Prečo?" Pán múdry: do toho.

,,Je mŕtvy." Povedal akoby nebol mŕtvy.

,,Čože?" Sakra, čo sa to deje?

,,Každý môže vidieť Leviathana iba raz," odvetil. Nepochopila. ,,Nikdo nemôže vedieť ako vyzerá mýtická bytosť. Démon."

Zomrie.