„Upokoj sa.“ pozrela som na Zayna, ktorého ruka pristála na mojom kolene, ktoré sa doposiaľ nekontrolovateľne mykalo. Bola som nervózna, ako som naposledy bola na vlastnej svadbe, ibaže to bolo trochu iné. Bolo to celé z čistej radosti a vzrušenia a na druhej strane tento pocit bol trochu iný. Bola som rada, ale snažila som sa to krotiť, aby sklamanie nebolo väčšie.
Vzduch som z pľúc prudko vypustila a uvoľnila ramená, o ktorých som ani nevedela, že boli v bolestivom kŕči. „Prečo to tak dlho trvá?“ zavrčala som a prinútila Zayna, aby sa potichu zasmial.
„Pretože tu čakáme asi iba desať minút. Buď trpezlivá.“ Jeho ruka ma objala okolo pliec a trochu pritlačila k sebe.
„Už som bola trpezlivá dosť.“ Povedala som možno trochu hlasnejšie, ako som chcela. Ospravedlňujúco som sa usmiala na tehotnú ženu, ktorej by som typovala zopár týždňov do pôrodu. Úsmev mi opätovala.
„Ak budeme mať dieťa, tak budeš musieť byť trpezlivá oveľa viac.“ Povedal Zayn znalecky a ja som sa na neho uškrnula.
„Takže sa teraz je z teba expert na deti a tehotenstvo?“ opýtala som sa uštipačne.
Mierne mu mykalo jedným kútikom úst. „Zobudila si sa hore zadkom, že oplývaš tak dobrou náladou?“ potichu sa zasmial a pobozkal ma na spánok. Vedela som, že na neho od začiatku iba bučím a kričím a kritizujem ho, ale bola som nervózna, netrpezlivá, unavená – pretože som v noci vôbec nespala – a ešte k tomu teraz už aj hladná.
„Po doktorovi ma pozveš na obed. Umieram od hladu.“ Upozornila som ho a poobzerala sa po bielych stenách, na ktorých viseli obrázky detí, tehotných žien, materníc a iných ženských orgánov, ktoré ma v danej chvíli veľmi štvali. Všetko ma štvalo. Dokonca aj to, že sa mi odtieň blúzky kávovej farby nehodil k odtieňu topánok tmavšej kávovej farby. A za môj zlý odev je zodpovedný Zayn, pretože som ráno nemala povolené v izbe zažať svetlo, pretože on ešte spal a vyrušovalo ho to. Potom je samozrejmé, že som nevidela správny odtieň farieb. Tiež je pravda, že takáto maličkosť, by mi za iných okolností vôbec neprekážala.
„Na obed musím ísť niečo vybaviť. Už aj tak som to kvôli tvojmu lekárovi musel odložiť.“ Povedal nezaujato. Pomaly som k nemu otočila hlavu a zamračila sa. Mierne zodvihol obočie a pootvoril ústa. „Ale myslím, že sa nič také hrozné nestane, keď to odložím na poobedie. Vyber si reštauráciu.“ Povedal rýchlo, keď videl môj od hladu vražedný výraz.
Dvere do ordinácie sa otvorili a mne známa sestrička, ktorá nie je práve najpríjemnejšia, dnu zavolala tehotnú pani, ktorá prišla pred nami. Po zaklapnutí dverí sme zostali so Zaynom v miestnosti iba my dvaja. „Chcem ísť do McDonaldu.“ Povedala som po chvíli ticha.
„Do McDonaldu?“ zopakoval po mne a ja som prikývla. „Mohla si si vybrať niečo viac...nóbl. Alebo aspoň niečo, z čoho nekvapkajú litre oleja.“
„Prestaň sa pretvarovať, že ješ zdravo. Minule som si požičala tvoje auto a našla som tam vrecko a papierový pohár z McDonaldu. A bolo to po tom, ako si sa s Harrym vyhováral, že ste mali veľa práce a preto si nestihol prísť domov na večeru. Normálne ste sa boli napchávať v McDonalde.“ Obvinila som ho a on iba neveriacky pokrútil hlavou. Bola som celkom rada, že v Zaynovom aute nenájdem stopy po nevere, ale stopy po tom, že jeho životospráva nie je až taká zdravá, ako tvrdí. Niektoré ženy svojich manželov obviňujú z nevery a ja toho svojho obviňujem z toho, že potajme chodí s najlepším priateľom na nezdravé jedlo. Mne by to bolo celkom ukradnuté, ale nikdy mi neprinesie ani jedinú hranolku.
![Villain » One Shot Series [z.m.]](https://img.wattpad.com/cover/20771153-64-k926475.jpg)