Just friends but I love you

Rose

Ráno som sa zobudila veľmi skoro na to že bola sobota. Sama sebe sa čudujem čo ma prinútilo vstať tak skoro. No z postele som nevstala. Ležala som a premýšľala ako dobre by mi bolo keby som ešte spala. Chcela som ísť dolu do kuchyne keď som začula tichý rachot z vedľajšej izby. Z Jamesovej izby. James je môj starší brat. Má 19 ale stále sa správa ako 10 ročné decko. Tiež sa čudujem že vstal tak skoro o 7:30. Väčšinou spí až do jedenástej. No a dnes by mal ešte dlhšie keďže je sobota a včera večer sa flákal po baroch s jeho kamošmi, Johnom a Erickom. Určite sa dobre opil a teraz ho tak bolí hlava že nevie spať. Mama s otcom ešte spali.

Určite by ich tak isto prekvapilo že James je tak skoro hore. Za tým musí niečo byť. ,,Rose? Si už hore?" ozval sa spoza dverí James. Nechcelo sa mi mu odpovedať. Kto vie čo zas chce?! ,,Som. Čo chceš?" otrávene som podišla k dverám a otvorila ich. James vošiel a poobzeral sa. Na moje prekvapenie, James vyzeral normálne a až príliš upravene. Zrejme sa niekam chystá. ,,No hovor! Rada by som ešte spala!" pošepky som posúrila Jamesa aby sme nezobudili rodičov. Vážne vyzeral dobre. Mal na sebe tmavé rifle a jeho obľúbenú čiernu kožennú bundu ktorú som mu kúpila ja minulý rok na jeho 18. narodeniny. ,,Povedz rodičom že som išiel ku Candy. Prídem na obed," vyhlásil James, a už som len počula dupot na schodoch a buchnutie dverí. Candy je Jamesova priateľka, aby bolo jasno. Vôbec ju nemám rada.

Namyslená blondína ktorá si myslí že jej patrí celý svet, už len za to že jej otec je riaditeľom miestnej banky a mama je nejaká politička. Stále nechápem čo na mojom bratovi vidí. Je síce pravda že je celkom fešák a športovec ale aj tak je to jedno detinské prasa! A ešte viac nerozumiem tomu že čo vidí on na Candy. Veď je to úplne primitívna bytosť bez mozgu a jej IQ jena úrovni špagiet. Môže byť pekná ale keď v hlave nič nemá okrem toho čo si má obliecť alebo ako bude vyzerať najlepšie, tak je to úplne na hovno. Ale taký je môj brat! Bláznivý a hlavne strašný sukničkár. Neviem pochopiť ako spolu vydržali už 3 mesiace. V posteli som už nemohla zostať. Mala som pocit že mi vybuchne hlava z myšlienok o Candy. Skôr mi začínalo byť zle. Ale o nej sa ja už radšej nevyjadrujem. Radšej som si šla urobiť základnú hygienu a obliecť sa.

Bolo celkom teplo tak som si dala riflové kraťasy a červené tielko. Keď som bola hotová, zbehla som dole do kuchyne sa naraňajkovať. Zo skrinky som si vybrala moje obľúbené cereálie a zaliala ich mliekom. Po chvíľke som začula vŕzganie dverí. Po schodoch prišla do kuchyne mama. ,,Dobré ránko, zlatíčko!" pozdravila ma mama vyberajúc si z chladničky vajíčka na praženicu. ,,James ešte spí?" spýtala sa mama. ,,Nie, nespí. Odišiel ku Candy," s veľkou nechuťou som vyslovila jej meno. Misku som položila na linku zaťiaľ čo mama pripravovala praženicu pre ňu a otca. ,,Ku Candy? A prečo takto skoro? Niečo sa stalo?" prekvapene sa pozrela mama.

,,Neviem. Len mi povedal že ide k nej a že príde až na obed," vysvetlila som mame. Mimochodom aj ja by som rada vedela načo sa k nej trepal takto skoro. Na jeho mieste by som bola bez nej čo najdlhší čas a nie k nej ísť už o 7:30. Ale čo sa dá robiť... Tomuto sa hovorí logika môjho brata. ,,A ty dnes niekam pôjdeš?" vypytovala sa mama. Popravde som absolútne nevedela čo budem dnes robiť. Chcela by som ísť von s Jacobom no ešte som s ním vôbec nehovorila ani sa nedohodla. ,,Tak chcela by som ísť von s Jacobom ale ešte nie sme dohodnutý takže neviem," sadla si ku mne mama naberajúc si praženicu.