Andrew Robert Fowler je spevákom v boybande menom RoadTrip. Vždy veril v to, že nájde pravú lásku, no keď už strácal nádej... spoznal ženu menom Carrie. Všetko sa však skomplikuje keď sa jeho kamarát-kolega Brooklyn zamiluje do Carrie a začne s ňou...
ĽUDIA INÁČ V MINULEJ KAPITOLE JAK MÁTE POSLEDNÝ ODSEK ČI ČO TO TAK TAK TO NEMALO BYŤ HRUBÝM PÍSMOM, PRETOŽE TO EŠTE HOVORÍ ANDY... ale to je fuk.
Jo a ešte sa chcem spýtať... NEVIE NIEKTO ČO JE TO ZA ZNAČKU, IDK, PROSTE MA TO CELKOM ZAUJÍMA, TO LOGO, ČO MÁ ANDYNATRIČKU, ŽE ČO JE TO ZA ZNAČKU: ⬇️
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
... ak to niekto vie tak mi to pls napíšte do komentárov... a teraz už k príbehu!:
Vošiel som do izby. Stála tam Carrie. Bola úplne bezmocná. Že ju ten idiot znásilnil!! Dúfam, že mu Brook poriadne rozbil hubu! Vzal som ju na ruky. Bola v polobezvedomí. Po celej tvári jej stekali slzy. Nechcel som na ňu tlačiť s tým, že utiekla. Je predsa dospelá môže si odísť kedy chce ale aj tak by ma zaujímalo prečo utiekla. Vyšiel som s ňou vonku. Brook sedel na schodišti pred domom a pozeral na Toma ako leží na zemi s roztrieskanou tvárou. Úprimne zaslúži si to. Nebojte sa nezabili sme ho, ani ja a ani Brook nemáme chuť stráviť zbytok života vo väzení.
A: Brook teraz ma počúvaj: pôjdeš na motorke domov a ja s ňou pôjdem na MHD. Ok?
B: A-ale j-ja chcem byť s ňou... nemôžeš ísť ty na motorke??
A: Hah, nie Brook, kebyže mám vodičák na motorku tak hej ale tatko nemôžem. Tak choď ja s ňou idem na zastávku. Uvidíme sa doma.
B: Tak jo.
(Ináč všimla som si, že niektorý ľudia označujú časový skok emoji tak aj ja to tak budem robiť... je to tak viac praktické, takže týmto tu: ⏰⏰⏰... že akože čas, nie ako budík)
⏰⏰⏰
Vkročil som do autobusu. Áno aj s Carrie, ktorú som mal na rukách. Bola ešte trošku triezva, ale mala veľké zranenia pretože ten svinský kkt ju nielenže znásilnil ale aj zbil. Celý bus bol preplnený. Nemal som si s ňou kde sadnúť. Našťastie jeden tínedžerský pár boli fans, takže nám uvolnili miesta. Carrie iba slabo prehovorila.
C: Andy.
A: Áno?
C: Nič, iba som mala chuť vysloviť tvoje meno. Je naozaj krásne.
A: Aha, tak v tom prípade ďakujem. Môžeš ho hovoriť koľko len chceš.
Usmial som sa a s prstom jemne stlačil jej noštek. Usmiala sa, ale keďže nemala dosť síl zaspala.
⏰⏰⏰
Prišili sme domov. Brook bol už dávno doma. Ja som s ňou išiel hore po schodoch až do mojej izby. Položil som ju jemne na posteľ a dal jej dole rifle a tričko. Vybral som z lekárničky tampóny a začal jej čistiť rany, ktoré mala po celom tele. (Hah, ste si mysleli, že bude úchylná časť čo?? Tak teda ne-ne.😉) Už pri prvom dotyku tampóna a jej kože sa zobudila a sykla.
C: To štípe Andy!
A: Musím ti to vyčistiť. Ináč to bude štípať ešte viac!
C: Nie, Andy, nie prosím. To štípe!
A: Hovoril som ti, že musím, ináč ti to celé zahnisá a zapáli. To potom nebude v poriadku.
C: Ahgr! Idem za Brookom ale inak ďakujem za pomoc. Nejak ti neskôr vynahradím, neviem síce jak ale teraz nad tým nebudem rozmýšľať.
Zatvorila dvere a odišla. Prečo ide sakra za Brookom!? Ja nechcem aby s ním bola!! *Andy? Zopakuj ešte raz čo si to práve povedal.* Že len nechcem aby s ním teraz trávila čas. *Žiarlíš na Brooka?* Neviem.
Išiel som dole po schodoch. Bol tam Rye. No aspoň pokecám s kamarátom.
A: Ahoj. "Povedal som skleslo."
R: Prečo si taký smutný? Spomenul si si snáď na to, že zajtra ideš k psychiatrovi??
A: Ehm, nie na to som zabudol, dik, že si mi to pripomenul. Popravde, celkom sa tam aj teším... aspoň mu poviem o svojích aktuálnych pocitoch.
R: Akých pocitoch Andy?
A: Neviem, poslednú dobu mám také divné pocity, na ktoré nie som zvyknutý. Nikdy som ich nemal. Mal by som ísť k doktorovi. Asi som niečo chytil ale teraz to nechaj tak.
R: Nie Andy, pokračuj. Aké pocity máš presne namysli?
A: No popravde...
OKJ ĽUDIA 666 SLOV... EHM DIVNÉ... Popravde tak som premýšľala a táto časť knihy nebude až tak sad... skôr druhá časť alebo aj táto nejak v prostriedku alebo ku koncu... toto bude skôr o zápletkách lásky a tak...
