SENSE OF LIFE (1)

19⏳NEDÝCHA!!!⏳19

❗UPOZORNENIE❗
V TEJTO A V NIEKTORÝCH ĎALŠÍCH KAPITOLÁCH SA BUDÚ OBJAVOVAŤ SITUÁCIE, KTORÉ SÚ FIKTÍVNE, TOĎ ZNAMENÁ, ŽE V BEŽNOM ŽIVOTE BY TIETO SITUÁCIE DOPADLI OMNOHO INAK, TAKŽE AK SA OCITNETE V TAKEJTO SITUÁCII NEBUDE TO FUNGOVAŤ TAK AKO V KNIHE ALE SKÔR... HORŠIE. PROSÍM NEBERTE SI Z TOHO PRÍKLAD A NEPOROVNÁVAJTE TO SO SKUTOČNOSŤOU. ĎAKUJEM ZA POCHOPENIE. (xdd ja viem, ten predslov je fakt divný ale keď si to prečítaš ďalej zistíš, že takáto situácia by naozaj bežne dopadla ináč)

Andy
Prechádzal som sa po meste. Bola tma. Áno, už som asi štvrť dňa vonku a stále sa prechádzam. Totižto nemám na nikoho moc náladu. Rye ma naštval, Brook ma naštval 2× viac. Jack, ten je v pohode ale nebude sa chcieť so mnou baviť, po tom, čo som mu povedal. Mikey, ten, bude z toho teraz mimo lebo neviem celú situáciu a Carrie teraz kto vie, čo stvára s Brookom. Nemám dôvod sa dneska vracať domov. Išiel som okolo Tomovho domu, heh, fakt super! Ešte ma tu chytí a vyrve mi srdce z hrude. Nie, ďakujem, toto fakt teraz nepotrebujem. Avšak počul som, že domom sa ozývajú divné zvuky. Ako keby niekto stašne nariekal. Rozhodol som sa tam pozrieť, neviem, niečo ma tam ťahalo aby som tam išiel. Viem, som idiot. Ale to čo som videl ma fakt zarazilo.

Bol tam Tom, Carrie a Brook. Len dúfam, že Carrie nič neurobil. Brook ležal na zemi zviazaný reťazami a Carrie držal Tom za krk tak, že nemohla dýchať. Dusila sa. Na ruke mala obrovský krvavý zárez do mäsa. Len aby z toho nedostala Tetanus. Nemal som na výber, v takejto situácii má skrátka človek jasno. Opatrne som zobral z kuchyne valček na vaľkanie cesta a trepol ho zo zadu jak Granny. Spadol na zem a mal trochu rozbitú hlavu, hádam, že mu to spôsobilo otras mozgu. Zachytil som za pás Car lebo skoro spadla od vyčerpania. Sadol som si na zem a ju si položil na stehná tak aby sa mi pozerala do očí. Boli sme strašne blízko. Chcel som to urobiť. Niečo mi hovorilo, že teraz je ten najlepší čas na to aby som ju pobozkal. Mráz mi prešiel po tele. Ona sa však naklonila bližšie a objala ma. Vtedy som cítil úžasný pocit. Pocit tepla. Už mi nebola zima a chlad vo mne ustál. Začal som hýbať panvou lebo... lebo moje zasrané vedomie má svoje chvilky. Ako bolo to príjemné, neviem, čo iné povedať. Avšak Carrie sa ozvala.

C: Andy. Andy. Andy, čo to robíš!?

A: Ehm...

C: Andy, musíme pomôcť Brookovi.

A: A čo je Brookovi.

C: Nevidíš!? Veď nedýcha!!

A: Pre Boha!!

Skríkol som a šiel k nemu. Naozaj nedýchal.

C: Na čo čakáš, daj mu umelé dýchanie!

A: To nejde!

C: Ako to, že nejde!!?? "Začala plakať."

A: Car pozri. Nejde to. Ty nevidíš, že má prerezanú kožu hlboko ku srdcu. Bolo by to zbytočné. Tu pomôže už iba operácia. Takže musíme okamžite zavolať sanitku.

C: Dobre zavolám ju.

A: Carrie ešte jedna vec...

C: Čo je Andy?

A: Bude nutná transplantácia srdca.

OKJ ĽUDIA 500 SLOV. XDD TEN ZAČIATOK😂... v tejto kapitole to není až také divné tá situácia ale skôr v ďalších by som povedala.