Slávna Dvojka Šťastné a Veselé

Vianoce sú tu!

Pohľad Eleny

Všetci sme zdobili  dom  dvojčat na Vianočné farby.
,, Bože ja tak milujem Vianoce! "
Zasmiala som sa.
,, Tomu verím. Nič iné nerobíš len skáčeš od radosti "
Zasmial sa Adam.
,, Milujem tu výzdobu, sneh, to ako sú ľudia na pár dní milý,  všetko svieti a ľudia sú po kope . Je to to najkrajšie čo môže byť. "
Usmiala som sa.
,, tak to si počkaj aj dvojčatá donesú stromček. To bude sranda "
Zasmiala sa Lisa. Odrazu niekto vbehol do vnútra. Boli to dvojčatá s veľkým stromčekom.
,, Aha čo máme! "
Skríkol Vita. Všetci sme tam hneď prileteli.
,, páni ten je trocha veľký "
,, na čo budeme kúpiť malý keď môžeme kupiť až ku stropu stromček. "
Usmial sa Honza na Viky.
,, je nádherný "
Potešila som sa a pobozkala Honzu.
,, počkaj si až ho budeme ozdobovať "
Usmial sa Rabert. Nikolas pomohol dvojčatám zo stromčekom. Zobrali sme svetielka  a iné ozdoby.

,, Ten je nádherný "
Usmiala sa Violet.

,, prvé Vinoace čo budeme mať spolu "
Usmiala sa Lisa.
,, a poriadne si to užijeme"
Usmial sa víta a dal s rukou nad nich imelo. Lisa sa zasmiala a pobozkali sa.
,, Prvé Vianoce spolu sú zahájene! "
Usmiala sa Viky.
,, ja Vianoce neslávim. "
Ozval sa Honza.
,, čo?! Prečo! Veď je to krásny sviatok "
Smutne som povedala.
,, hraje v tom veľku hru Minulosť "
Ozval sa Vita.

Pohľad Honzi - 12 rokov

,,Mami oci kedy budu Vianoce! ?"
Radoval som sa. Vianoce som naprosto miloval. Ale nikdy som si neprial darčeky ktoré by som dokázal chitiť. Chcel som aby sme boli šťastná rodinka ktorá sa miluje.
,, Až budu Honza! Zalez do izby! "
Nakázal otec . Smutne som bežal do izby.
,, čakaš kedy tí rodičia povedia že sú Vianoce? "
Pozrel na mňa Vita.
,, ja viem že je 23 . 12 a nie 24.12...ale neviem sa dočkať "
,, Neboj sa spolu ich budeme mať nádherné "
Usmial sa na mňa Vita a ja som ho objal.
,, Vita poď  . Ideme na trhy do mesta "
Prišiel otec.
,, a ja? "
Smutne som naňho pozrel.
,, ty si to nezaslúžiš  Honza. Nikdy na nich nepojdeš"
Zavrčal otec. Rodičia s Mamou išli na trhy a ja som ostal doma. Smutne som si ľahol pod stromček a pozeral na vetvičky z dola, ako žiaria farebnými svetielkami.  Bolo mi smutno že musim byť sám.

Pohľad honzi

,, to mi je ľúto "
Smutne povedala Elena.
,, Nemusí. Rodinu si nevyberieš "
,, ale teraz sme tu my. Vianoce sú na to aby si pomáhal  a travil čas s najbližšími. "
Ozvala sa Jennie.
,, To pre mňa už neplati dávno "
Usmial som sa na nich.
,, Honza Vianoce sú o radosti a zážitkov. V ten sviatok sa necháva svoje zle ja v pozadu a ukazuje to dobre  .  Vianoce majú v sebe čaro. Objav ho s nami "
Usmial sa Nikolas.
,, Trhnite  si"
Povedal som , zobral kabát a išiel von.
,, kam ideš "
Pozrela na mňa Violet.
,, Vonku "
Usmial som sa a zabuchol dvere. Išiel  som do mesta popozerať Vianočné trhy.  Nejak sa mi ozvala minulosť.

Pohľad Honzi 12-rokov

Rozhodol som sa ísť na trhy   za nimi. Možno išli Ježiškovi pomôcť s nákupmi.  Zobral som si bundu, čiapočku a bežal vonku. Išiel som na autobus a bol na ceste tam. Nikdy som tam nebol . Rodičia má brať nechcú...

Keď sme tam prišli skoro som odpadol. Bolo to nadherne. Všade výzdoba a stanky s jedlom a perníčkami  a všetkým možným! Zaľúbil som sa  do toho mesta.  Všade to bolo vysvietené... A boli tam rodiny... Všetci spolu, pokope. Chodil som tak ďalej kým som Nenarazil do jedného Uja.
,, Au "
,, si v pohode chlapče? "
Pomohol mi sa postaviť.
,, áno.  "
Odpovedal som a oprášil od snehu.
,, čo si tu tak sám. "
Pozrel na mňa ujo.
,, Hľadám mamu, ocka a brata. Nechali má doma tak som prišiel. "
Usmial som sa. Ujo sa na mňa len smutne pozrel.
,, poď. Dám tí trošku punču a perníčku"
Pousmial sa. zobral má do jeho stánku a dal mi punč a pernik. Strašne mi to chutilo. Bolo to také dobré.
,, Ďakujem Pane "
Usmial som sa.
,, Volam sa Rudolf. Môžeš má tak volať "
Usmial sa na mňa a ja som sa potešil.
,, ako sa volaš ty ? "
Pozrel na mňa.
,, Honza Moravec Kresan "
Usmial som sa.
,, si syn toho miliónara že? "
,, áno. Aj keď si tak niekedy nepripadám"
Pozrel som na punč.
,, on ťa má určite rad.  Len to nedava na javo "
Usmial sa na mňa Rudolf.
,, možno máte pravdu m Ďakujem za pomoc. "
Potešil som sa a zliezol zo stoličky.
,, počkaj ešte.  Dám tí darček odomňa "
,, darček? "
,, áno. Nikdy si to nepočul? "
,, počul. Ale nedostal. Vraj by som bol rozmaznaný "
,, a tvoj brat? "
,, ten má milion darčekov každý rok "
Posmutnel som. Rudolf sa ku mne skrčil.
,, Toto je Vianočná Guľa . Maj ju pri sebe  a  prej si niečo na štedru noc"
Usmial sa na mňa Rudolf. Objal som ho od radosti.
,, Ďakujem "
Usmial som sa a bežal ďalej.  Odrazu som ich našiel. Stály pri jednom stanku a spolu pily punč a smialy sa.
,, mami!! Oci!! Vita! "
Usmial som sa a pribehol za nimi.
,, Honza! Kurva čo tu robíš "
Naštval sa strašne otec.
,, chcel som byť s vami aj ja"
Smutne som povedal.
,, skončil si!  Ideme hneď domov! "
Skríkol otec  a zobral má domov.

Pohľad Honzi

Vianoce mi ničili krásne a pomaly asi tak ako srdce.  Odrazu som videl obchodik s punčom a perníkmi. Dostal som na to strašnú chuť.  Išiel som tam. Stal   tam už celkom starý chlap a predával.
,, dobrý jeden-"
,, punč a preniky? "
Usmial sa na mňa. Ja som totálne nechápal.
, , ano "
Pozrel som naňho. On mi to dal.
,, punč je pre deti. Dam ti aj medovinu"
Usmial sa na mňa a dal mi fľašku medoviny. Vôbec som nechápal.  Išiel som domov Kde som si ľahol na gauč. Nechcem ísť ku Elene. Nemam chuť počúvať Vianočné prihovori. Ľahol som si a snažil zaspať.