Pohľad Honzi
Už som som ani nespal. Vedel som že ešte prídu. Odrazu som videl Adaša s Adamom.
,, čo mi ukážete vy? "
Pozrel som na nich.
,, predstavime sa. Som Adamaran a toto je Adašan "
Usmial sa.... Ada... maran... Po piči mená.
,, sme Vianočný duchovia času "
Usmial sa Adaš. Ja som na nich divné pozrel. Odrazu sme sa objavili v Británii pod veľkými hodinami.
,, a čo tu? "
,, budeš musieť sa dostať cez všetky zlé spomienky na Vianoce hore k tým pekným "
,, ale nemam pekné spomienky "
,, máš len si sa tak sustredil na tie zlé, že dobré si zabudol. "
Pozrel na mňa Adašan.
,, pokiaľ to nedokážeš, zničí ťa to"
Usmial sa Adamaran. Odrazu som bol na prízemi. Videl som seba ako po mne hádžte otec nôž kvôli tomu že som náhodou zhodil lampičku.
,, pocem ty malé hovedo!! "
,, nie ocko prosim! "
Plakal som a utekal do izby. Nemohpl som na to pozerať. Hneď som bežal po Schodoch na ďalšie poschodie. Videl som tam seba a Vitom ako sme stáli pri rodičoch a otec rozhodoval ktorý z nás zobral 50 € . Potrestal mňa.
,, dosť! "
Zvrieskol som a bežal ďalej a ďalej. Nechcel som na to pozerať. Odrazu sa tam objavil otec a zhodil má zo schodov.
,, kam sa plašíš? "
,, ako to! Majú to byť zle spimienky z decstva nie nočné mory! "
Skríkol som a nejako postavil.
,, som tvoja spomienka z detstva a aj terajšia. Bojíš sa ma do dnešku "
Zasmial sa a prišiel ku mne.
,, Nemám problém ťa zabiť "
Zavrčal som.
,, ani ja teba "
Zasmial sa a zobral nôž. Ja som hneď odskočil a nohou mu vykopol nôž z ruky a chitil som ho.
,, tak poď. Nech ťa mám ťa sebou "
Povedal som a rozbehli sme sa na seba. Obaja sme išli do seba neľútostne. Nakoniec má zhodil na zem a odhodil odomňa nôž.
,, čo urobiš teraz? "
,, toto"
Usmial som sa a odhodil od neho nôž čo mal v ruke.
,, a čo tí to dalo? "
,, počkaj 5 sekúnd "
Usmial som sa. Odrazu sa ten nôž zápichol do jeho chrbtu a on spadol na zem.
,, šťastné a Veselé "
Usmial som sa a bežal hore. Dostal som sa hore kde boli.. Spomienky na Vianoce keď som... Mal babku
,, šťastné a veselé moje vnúčata! "
Zasmiala sa babka . Ja s Vitom sme hneď prileteli a ja som ju objal.
,, tebe tiež babka!!! "
zasmial som sa. Vtedy mi dala môj prvý darček. Bol to dennik. Miloval som zápisniky. Vždy som si všetko zapisoval keď som bol malí. Keby že to nájdem teraz tak mám z neho depky keďže som tam písal smutne veci čo mi robil oco alebo čo sa dialo v škole alebo z čoho som sa potešil... Najčastejšie to bolo keď má niekto nechal zjesť desiatu bez toho aby mi ju hodil z okna spoločne so sošitmi .
,, tvoja najkrajšia spomienka je na ňu. Vždy si na ňu myslel. Na starkú "
Objavil sa tam Adašan.
,, Bola jediná, ktorá má chápala "
Pousmial som sa na tu spomienku. Videl som ako sa so mnou babka naháňala. Odrazu má zobrali na späť.
,, Vianoce sú čaro na ktoré musíš prísť a nájsť si k nemu cestu "
Usmial sa Adaman.
,, necháme ťa aby prišli posledný traja duchovia ktorý tí to ukážu "
Usmial sa Adašan a zmizli.
,, Čo tu ešte robíš? "
Nschápala Lisa.
,, Ukaž mi halucinácie nech to mám za sebou"
,, Hej okay chápem, nikolas hovoril niečo pred hodinou že máš vidiny ale ja niesom ježiško ani duch aby som tí ukazala čaro vianoc"
Zasmiala sa Lisa a zobrala si oplatky z kuchyne a pomaly išla hore.
,, takže ty niesi duch "
,, ešte som nezomrela "
Zasmiala sa a išla do izby.
,, tá sa mi páči "
Zasmiala sa Lisa vedľa.
,, Bu bu bu kurva to jsem se lekl čo ukážeš teraz? "
,, som Ladalisana "
,, prečo si ma nechala v inštitúte?! "
Skríkla... Jennie...na ladalisanu .
,, sorry "
,, ou Ahoj som Jennier a som duch vianočný šťastia "
Zasmiala sa.
,, ukážeme ti par vianočných zvykov "
Usmiala sa Ladalisana.
,, a na keru piču mi to je? "
,, máš pravdu dáme ti rovno chalenge "
Usmiala sa Jennier luskla. Odrazu som sa objavil v nejakej miestnosti železnej.
,, je tu plno ľudí ktorý boli potrestaný kvôli tomu aký boli. Dostať sa z tade kým ťa nezabiju "
Zasmiala sa Jennier a zmizli. Odrazu som bol na reťaziach.
,, h-hej!! Ale toto nieje nič vianočné! Aspoň tie reťaze vianočné niesu! "
Skríkol som.
,, tak sorry "
Zasmiala sa Ladalisana a luskla. Odrazu na reťaziach boli vločky a tak ďalej. Pozrel som na nich pohľadom
,, Are you Fucking kidding me? "
A oni zmizli. Odrazu sa stena začala zužovať.
,, mami! "
Zvrieskol som. Začal som pozerali okolo. Všimol som si niečo ako sekeru nadomnou.
,, ja sa chcem z tade dostať živý"
Zahudnral som. Stena už bola úska tak som sa pomaly nohami dostával hore ku sekeru ktoru som rukou buchol a ona spadla na reťaze ktoré mi to zničilo a otvoril sa vchod. Hneď som bežal preč aj keď sa tam ledva dýchať dalo. Vyskočil som z tamať do nejakej siene. Bola fess dlhá a na konci sa zdalo že je východ. Hneď som sa rozbehol, no na niečo som šlapol. Zo steny začali "strieľať" Nože.
Hneď som si ľahol na zem.
,, či teraz piče "
Zahudnral som. Pomaly som sa plazyl až ku vychodu. V strede som sa postavil a začal to preskakovať jak ninja more gadžo buzerant také nevieš. ;).Došiel som na úplný koniec kde sa dvere zatvorili a podomnou sa otvorila džura a spadol som dole do vode.
,, Aa! "
Skríkol som. Dole som hneď vyplával na hladinu a plával. Odrazu sa z vody objavila ruka.
Nikto: nič
Ruka: Ale čau!
Skoro som sa posral. Rýchlo som plaval na brech. Niečo má chitilo za nohu a potopilo. Všetko okolo som skopal. Hneď som vyplával na breh kde som si ľahol a vydýchal sa.
,, tu mám ako skončiť? To radšej budem veriť"
Pozrel som do blba a rozbehol ďalej. Dobehol som ku nejakej šplhačke. Hneď som liezol hore. Nemal som čas strácať čas. Vyliezol som hore kde čakali tie dve.
,, čo chcete ešte "
,, už nič Prešiel si"
Zasmiala sa Jannier a dostali ma domov. Odrazu som bol suchý.
,, aspoň niečo keď už nič"
Zahudnral som.
,, už ťa čaka len jeden duch a toho by si sa mal báť . My sme len príprava "
Pozrela na mňa Ladalisana.
,, čo mi urobi? ? "
,, prinúti ťa veriť "
Zasmiala sa Jannier a odišli. Ostal som sedieť pod stromčekom.
YOU ARE READING
Slávna Dvojka Šťastné a Veselé
FanfictionPartička kamarátov slávi Vianoce až na jedného. Nemá rada Vianoce kvôli minulosti ktorá mu Vianoce tak zničila že neverí v žiadne kúzlo Vianoc. Elena - jeho frajerka sa mu snaží ukázať kuzlo Vianoc spoločne s Honzovim Bratom a partou. uverí na Vian...