graybacková // teddy lupin ✔️

IV

,, Prosím. Myslím to vážne pusti ma. " Methea sa rozplakala.

,, Teddy? " ozvalo sa z druhej strany chodby. Stála tam Victoire s úsmevom od ucha k uchu. ,, Pôjdeme už na tie raňajky? " vôbec si Theu nevšímala.

Teddy Metheu pustil a otočil sa jej chrptom, smerom ku Victoire.
,, Pôjdeme." odpovedal krátko a otočil sa aby si to s Theou ešte vybavil. No tá už dávno využila chvíľu a videl ju už iba ako uteká za roh.

Thea si sadla na samí koniec biflomorského stola kde nikto nebol. Veľa ľudí v sieni nebolo. Pár slizolinčanov, polka chrabromilu, dvaja bystrohlavský a skupinka biflomorčanov. Z učiteľov tam bol iba Hagrid. Väčšina ľudí zjavne na raňajky nechodí, alebo na ne nemá čas. Methea si zobrala jeden sendvič a šúchala si miesto na ruke kde jej pravdepodobne ostala veľká modrina. Už dojedala keď na hlave a následne na chrbte za cítila studenú tekutinu. Zjajkla a zdvihla zrak od taniera. Teddy nad jej hlavou vylial celý obsah pohára, v ktorom predtým bola tekvicová šťava. Victoire za ním stála a nahlas sa chechtala. Mrav vo veľkej sieni stíchol a všetky pohľady boli upreté na Biflomorský stôl. Slizolínsky sa nahlas rozosmiali ako prvý, potom sa pridal aj Chrabromil po ňom aj Biflomor. Dokonca aj bystrohlavský sa potichu pochechtávali.

Hagrid ako jediný učiteľ v miestnosti zasiahol. Vstal od stola a ťarbavím krokom prišiel ku miestu diania.

,, Odoberám Biflomoru dvadsať bodov. Pán Lupín čakal som od vás viac. Čakal som, že budete viac ako váš otec. " povedal.

Methea sa už dávno rozplakala a vybehla von zo siene. Stihla ešte zachytiť Teddyho nahnevaný pohľad, ako keby tých dvadsať bodov bola jej chyba a nie jeho. Prebehla všetky chodby, ktoré viedli do Biflomorskej klubovni. Mnohý žiaci čo boli na chodbách sa za ňou otočili, keď okolo ich prebehla. Thea si ich nevšimala a rýchlo vošla do biflomorskej klubovne. Nikto v nej nebol a to Methei vyhovovalo. Vbehla do izby, v kúpeľni si umyla vlasy a prezliekla sa. Musela to urobiť pomaly a opatrne, ak by sa čo i len jemne dotkla tej modriny na ramene, zasiahla by ju pálčivá bolesť. To samozrejme nechcela. Prvá hodina začínala o ôsmej. A bolo osem pätnásť. Methea rýchlo schmatla tašku a utekala na hodinu. Bála sa prísť. Vedela, že jej odoberú za neskorí príchod body.

Ako inak Hoochová jej za to strhla pätnásť bodov. Našťastie nezmeškala veľa. Pár žiakov sa síce ešte vznášalo vo vzduchu, ale večšina bola ešte stále na zemi. Thea sa opatrené postavila vedľa metly a natiahla nad ňu ruku.

,, Hop. " povedala rozkaz, ale potichu. Metla nijak nereagovala.

,, Hop. " povedala o trošku hlasnejšie. Stále nič, ani sa len nepohla. Takto to skúšala už dlhšie a stále nič. Ostaný žiaci už poletovali po vzduchu len ona stále dookola opakovala to isté slovo. ,, Hop. "

,, Hop! " Thei to už liezlo na nervy tak zvýšila hlas. Metla si jej zvýšený hlas všimla a zdvihla sa. No skôr prudko vyšmarila hore ako iba zdvihla. Vystrelila tak rýchlo, že ju Methea nestihla chytiť. Metla jej prudko narazila do tváre a zhodila ju. Nič by si z toho nerobila, keby si to ostatný nevšimli. Tý sa začali nahlas smiať a ukazovať si na ňu. Smiech bol taký hlasný, že takmer ani nebolo počuť Madam Hoochovu ako oznamuje, že hodina končí. Thea sa postavila a potlačovala slzy. Jeden zo slizolínských do nej strčil a Methea spadla do kaluže blata. Ozval sa ďalší burácajúci smiech tak hlasný, že aj tretiaci čo mali hodinu v sklenníkoch sa prišli pozrieť.

Medzi nimi bol aj Teddy, ktorý sa na tomto všetkom tiež veľmi dobre zabával. Thea si ho všimla a celá zčervenela postavila sa z kaluže blata a tento deň, už druhý krát utiekla s splačom. Smiech utichol až keď sa Thea dostala do hradu. Už druhý krát sa musela osprchovať a prezliecť. Našťastie mala tento krát viac času. Takže sa mohla poriadne vyplakať pod svojou perinou.

Zbytok vyučovania Thea prežila bez žiadnej veľkej šikany, sprchovania sa a prezliekania sa. Bolo asi šesť hodín keď sa rozhodla sa skryť v knižnici pred svetom. Pomaly vyšla zo svojej izby do dpoločenslej miestnosti, tak aby si ju nikto z ľudí v klubovni nevšimol a venoval sa ďalej svojim veciam. Už bola takmer pri východe keď ju znova niekdo chytil za rameno. Presne na tom istom mieste kde mala modrinu. A zastavil ju aj presne ten istý človek. Modrina stále bolela tak isto ako ráno. Tento krát ju chytil slabšie no i tak ju to bolelo, až zjajkla a zahrizla si do pery. Potom si Thea rýchlo nasadila svoj odvážny výraz a otočila sa smerom ku Teddymu.

,, Dnes sme kvôli tebe prišli o pätnásť bodov. Čo si urobila? " opýtal sa nevrlo a stisol jej rameno silnejšie. Methei vrazila do ramena pálčivá neznesiteľná bolesť. Thea sa mykla, ale však nijak viac svoju bolesť najavo nedala. Držala to všetko vnútri.

,, Meškala som na hodinu. " vyjachtala zo seba. Kvôli tebe. Chcela povedať, ale nemala na to odvahu. Predsa len nebola z Chrabromilu. Vytrhla sa z jeho zovretia a rýchlo vyšla von z klubovne. Rýchlim krokom prešla dve chodby, no na tretej chodbe ju mladý Lupín dobehol a znova ju chytil na tom boľavom mieste. Methei pukli nervy. ,, Čo chceš?! Čo zasa po mne chceš nestačí ti to, že trpím?!? "

,, Alebo ti snáď vadí, že som stratila pätnásť bodov? Ty si ich stratil dvadsať ty idiot! A si poriadne sprostý, ak si myslíš že si lepší ako ja! O tých hlúpich pätnásť bodov som prišla kvôli tebe hlupák sprostý ! " Methea vypustila všetkú páru čo mala v sebe. Pôvodne jej Teddy chcel len znovu vynadať, ale tohlto ho poriadne rozzúrilo. Neovládol sa a jeho päsť zasiahla Metheadoriné lico. Thea sa zvalila na zem a zakryla si ústa, z ktorých jej začal kvapkať tenký pramienok krvi.

Teddy sám nevedel čo práve urobil. Udrel dievča. Dievča, ktoré ho ale vážne nahnevalo. Takto sa biflomorčan nespráva. Čo je to so mnou?

Chcem sa vám poďakovať za pekné komentáre.