graybacková // teddy lupin ✔️

VII

Methea sa rýchlo pozbierala a prvé čo urobila bolo to, že začala zbierať zo zeme slizolinčanové knižky.

,, Merlin. Prepáč. Ja - ja som nechcela je mi to veľmi ľúto. Prepáč mi. Ja - " ospravedlňovala sa a  rýchlo zbierala jeho knižky.

,, Kľud. Kľud. Nič sa predsa nestalo. Prepáč, ani ja som nedával pozor. "

Theu slizolinčanové slová prekvapili. Nikdy nikto na ňu nebol takýto milí. Práveže hlavne študenti z jeho fakulty boli jedni z tých najhorších. Prekvapene zdvihla zrak a obzrela si ho. Nikdy ho pred tým nevidela, to si bola istá. Bolo jasné, že to není prvák, ale prečo si ho doteraz nevšimla?

Slizolinčan bol vysoký zdalo sa, že aj vyšší ako Teddy. Mal blond vlasy, sivé oči a pekný úsmev. Nevyzeral ako typický angličan a Methei sa  trochu zdalo, že má dokonca aj prízvuk. Zatiaľ čo sa naňho pozerala ako na zjavenie, si slizolinčan pozbieral knižky a pozbieral aj tie Theine. Podal jej ich a žiarivo sa usmial.

,, T-ty nie si nahnevaný? " opýtala sa splašene.

,, A mal by som? " nechápal.

,, Nikto iný by mi to neodpustil. " zamrmlala ale on jej aj tak rozumel.

,, Všimol som si, že ťa ostatný nejako nemajú radi. Som tu prvý rok. Prestúpil som takže ešte nechápem prečo. "

,, Odkiaľ si prestúpil? " vyjachtala Thea.

,, Z Durmstrangu. Volám sa Reichard. A ty si kto? " rozprával s ňou úplne normálne. Bez opovrhovania a výsmechu. Ani sa nesprával ako iný študenti zo Slizolinu. Methea sa s nikým počas tejto školy poriadne ani ne rozprávala. A kto by to robil? Thei sa rostriasli kolená aj hlas.

,, J-ja sa volám M-metheadora Graybacková. " zapichla pohľad do zeme. Nerada sa pozerala ľuďom do tváre.

,, Môžem niečo vedieť? Všimol som si, že ťa nikto nemá rád a nebaví sa s tebou. Prečo? Veď nie si taká hrozná..... alebo? " Reichard nadvihol jedno obočie.

,, Nie! Nie... ja... Nemajú ma radi pretože môj otec bol... vrah. Vlkolak. Smrťožrút. " Methea ešte viac zneistela a celá sa roztriasla. Reichard sa za tváril prekvapene. Teraz ma aj on z nenávidí. Pomyslela si Thea. Bola si tým úplne istá.

,, No a? Urobila si snáď to isté? Bola si tým čo on?" prerušil chvíľku ticha.

,, No... nie... " odpovedala teraz už pokojným jemným hláskom.

,, Je neskoro po večierke. Mal by som už ísť. Nechcem stratiť body, vieš. Aj ty by si mala. Odprevadím ťa? "
Reichard sa opýtal. Thea bola z neho úplne mimo. Bol to prvý človek na Rokforte, kto na ňu nebol zlý. Nemohola tomu uveriť.

,, A-ale veď nevieš kde mám klubovňu." Meth sa zapýrila.

,, Tak ma tam zavedieš. " Reichard sa zasmial a vydal sa smerom ku Veľkej Sieni. Thea sa zasmiala. Vôbec prvý, krát odvtedy čo opustila les, svoj domov.

,, Druhým smerom. " povedala pobavene. Reichard sa prudko otočil a  vybral sa opačným smerom.

,, Ale hej... len som sa potreboval rozchodiť vieš." nahodil jeden zo svojich očarujúcich úsmevov.

,, Ideš Vlčica? " Metheu táto prezývka zaskočila

,, Vlčica? " Thea dobehla Reicharda a spýtavo sa naňho pozrela.

,, No a nemáš v sebe vlkolačie gény? " uchechtol sa napchal knízky do batoha a zastričil si ruky do vačkov.

Reichard teda skôr Thea ich odprevadila na chodbu kde sa nachádzal vchod do Biflomorskej spoločenskej miestnosti. Počas cesty hovorili o mnohých veciach. Reichard mal tiež rád Herbologiu ako Thea a hral za slizolínsky metlobalový tím. Bol odrážač. Ešte hodnú chvíľu sa zhovárali na chodbe, keď sa konečne rozlúčili. Potom urobil niečo čo nečakala. Reichard Theu objal. Bola najprv prekvapená ale potom mu objatie opatrne a pomaly vrátila. Už dlho sa s nikým neobjímala. Vlastne nikdy. Jej otec nemal rád objatia a Hank a Janet to tiež nerobili. Thea si to užívala a tiež sa jej veľmi páčila Reichardová vôňa. Svieža mentolová. Thea musela stať na špičkách aby si mohla bradu oprieť o jeho rameno. Aj tak nedočiahla. Niežeby bola malá, ale Reichard bol vážne vysoký. Po dlhom objatí každý odišiel svojim smerom.

Nadruhý deň ráno stretla Reicharda cestou na raňajky, tak išli spolu. Thea sa v jeho prítomnosti cítila príjemne. Keď vstúpili do Veľkej Siene, bola väčšmi prázdna než plná. Na Metheinho nešťastie Teddy na raňajkách už bol. Reichard a Thea sa rozdelili, každý odišiel ku svojmu stolu. Meth si ako vždy sadla na samí koniec stola.

Pustila sa do toastu, ako vždy no tentokrát s dobrou náladou. Dokonca mala na tvári aj jemný úsmev. Netrvalo dlho a na ramene zacítila niečí dotyk.

,, No čo? " počula Teddyho hlas. Prisadol si ku nej aj so svojím smoľúbim úsmevom. Metheina dobrá nálada zmizla tak rýchlo ako prišla.

,, Máš tie úlohy? " opýtal sa hrubo. A stisol je miesto na ramene kde mala ešte stále modrinu. Vôbec netušil o spaľujú com pohľade, ktorý naňho vrhal Reichard zo stola slizolínských. Thea Tedovi podala zošity s hotovým úlohami. A priala si aby už Ted povolil bolestivý stisk na jej rameni.

,,Vidím, že máš nového priateľa. Severana zo Slizolinu. " usmial sa. No milý úsmev to nebol. Bol ten úsmev čo má človeku dať na ja o, že nepríde nič dobré. ,, Snáď si mu nezatajila kto si Graybacková."
postavil sa a zdalo sa, že všetko bude v poriadku a Teddy jej nič neurobí. Samozrejme, že sa mílila. Než odišiel, rukou vrazil do jej tekvicové ho džúsu, ktorý sa jej celý vylilan na tričko. Tých pár ľudí, čo sedelo pri jej stole sa zasmial. Thei sa znovu po nedlhom čase na hrnuli slzy do očí. Rýchlo vstala nechala svoje jedlo nedojedené a rychlim krokom opustila Veľkú Sieň. Na chodbe ju dobehol Richard.

,, Kto to bol? " opýtal sa prudko. ,, Prečo to urobil?" robil so o Theu starosti. Čo jej ešte viac nahnalo slzy do očí, až sa rozplakala a to pred Richardom nechcela. Nechcela aby ju takto videl.

,, Kľud. Nechajto tak. " povedal chlácholivo a objal ju. ,, Nepôjdeme von? Teraz býva vonku čerstvý vzduch. " jeho úsmev Theu trošku rozveselil, uzrela si slzy a prikývla.

Obaja vyšli na čerstvý vzduch von. Methea nečakala, že bude taká zima. Naviac mala aj košeľu mokrú. Reichard si všimol ako sa Meth trasie od zimy, tak si zložil kabát a dal jej ho. Thea sa placho usmiala a kabát s radosťou prijala. Spoločne sa začali prechádzať po školskom areáli.