2.11.2017 / 1:56 AM
Sedím v tichom parku.
V našom obľúbenom.
Na mokrej zemi od dažďa.
Úplne sám.
Mali sme sa tu stretnúť pred pár hodinami.
No ty si neprišiel.
Stále na teba čakám.
Aj keď viem, že už neprídeš.
No aj tak tu budem sedieť.
Budem rozmýšľať o tom, prečo som nemohol byť lepším.
Prečo mi stále padajú slzy z očí rovnako ako padali kvapky dažďa z oblohy.
Prečo som stále rovnako naivný.
A prečo stále dúfam, že ma už nenecháš nikdy osamote.
A prečo sa to takto vždy skončí, keď potebujem vedieť, že si tu pre mňa.
---
Pomohla MiriamBlahova
