26.6.2016 / 11:54 AM
Ako každý deň, tak aj dnes som kráčal cez park.
Mieril som si to ku lavičke, kde vždy sedávám.
Keď už som bol skoro pri nej, zastavil som sa.
Niekto tam sedel.
Ten niekto mal zelené dúhovky.
Orieškové vlasy stočené do prstienkov.
Nadýchané pery, ktoré pripomínali srdce.
Jamky, keď sa usmieval.
Čierne kresby, ale každá s iným príbehom.
Bol to on.
Vrátil sa.
Myslel som, že snívam.
Mal som chuť, sa za ním rozbehnúť a objať ho.
No namiesto toho, aby som sa rozbehol k nemu, som sa rozbehol preč.
