21.8.2016 / 2:57 PM
Sedel som na zemi v parku.
Všetky lavičky boli obsadené.
No to ma nezaujímalo.
Zaujímala ma iba jedna osoba, sediaca na lavičke, na kraji parku pod stromom.
Pozoroval som ho.
Na niekoho čakal.
Viem to.
Stále sa pozeral na vchod do parku.
Po desiatich minútach som započul dievčenský hlas.
Niečo kričala a bežala smerom k lavičke, kde sedel on.
Najprv som to nevnímal.
No potom som si to uvedomil.
Kričala jeho meno.
Má tak nádherne meno.
Harry.
