Ghost of you [2]

12. And It All Went to Hell

Prilba sa vysunula navrch a ja som posledný krát nadviazala očný kontakt so Stevom a Buckym.
Stevove oči naznačovali jediné, všetci sa máme držať plánu a dobre to dopadne.

Cesta bola nekonečná, akoby sme išli hodiny.
Nakoniec sa však rozsvietilo svetielko, ktoré značilo že už sme skoro na mieste.
Prilbu som opäť sklopila a ruku vystrela pred seba, pripravená zaútočiť.

Kým sa dvere otvorili, srdce mi bilo ako splašené a ticho ktoré nastalo, bolo priam ohlušujúce.
Ako sa dalo predpokladať, čakalo na nás už niekoľko ozbrojených agentov. Všetky zbrane namierené smerom k nám.

Stačil jediný pohľad na Steva, ktorý značil jediné, teraz alebo nikdy.
On zaútočil ako prvý so svojim štítom. Z druhej strany som už počula výstrely z Buckyho zbrane.
Tie boli okamžite doplnené o výstrely zo strany našich protivníkov.

Akékoľvek útoky z mojej strany poväčšine riadila Friday, či už sa jednalo o výstrely či manuálne chvaty. Počula som nárazy guliek o môj oblek, ktoré však nemali možnosť ho nijak zvlášť poškodiť.

"Ness, choď po Tonyho!" Počula som Stevov výkrik keď práve vyblokoval päsť jedného z útočníkov. Jeho štít narazil o prilbu toho chlapa a telo dopadlo na zem.
Po zhodnotení situácie som ho nakoniec poslúchla a vybrala sa najbližšou z chodieb.

"Friday, dokážeš sa dostať do ich databázy?" Opýtala som sa rýchlo. Môj pohľad upútali dvaja agenti, blížiaci sa mojim smerom. V duchu som zanadávala a namierila roztvorené dlane pred seba.

"Áno, slečna." Potvrdila Friday moju domienku, keď dve telá dopadli na zem. Boli pravdepodobne len omráčení, ale to v tejto chvíli stačilo.
"Vyhladaj čokoľvek súvisiace s Tonym! Zameraj sa na miesto kde ho držia." Prikázala som a sama sa pustila do prehladávania chodieb v nádeji že budem mať šťastie.

"Mám to, slečna." Netrvalo to ani pol minúty. Vovnútri som zajasala. Už len nech to Steve s Buckym dokážu zdržať len o chvíľu dlhšie.
"Naviguj ma!" Pred mojimi očami sa objavil plán budovy, ktorý vravel že idem správnym smerom.
Na sekundu mi hlavou preblesol pocit, že to bolo až moc jednoduché, no zahnala so ho. Niekedy aj tí dobrí musia mať šťastie, nie?

Jediným výkopom som vyrazila železné dvere z pántov. Dopadli asi meter od miesta kde ešte donedávna mali byť.
"Tony!" Vykríkla som, keď môj pohľad spočinul na postave sediacej v rohu miestnosti.
Oči mal zavreté, ale dýchal.

Rýchlo som pribehla k nemu a zohla sa.
"Tony, vstávaj! Musíme vypadnúť!" Vravela som naliehavo. Prilbu som zase vysunula aby mi videl do tváre.
Jeho oči sa pomaly zmäteme otvorili.

"Vanessa?" Hlesol chraplavo. "Čo tu robíš?" Jeho hlas však hneď nabral na intenzite a pokúsil sa postaviť, bohužial neúspešne.
"Prišla som so Stevom. Sme tu aby sme ťa dostali domov." Objasnila som rýchlo.
Nebol však v stave aby odkráčal po svojich, nech sa snažil ako chcel.

"Počkaj." Hlesla som a postavila sa na rovné nohy. Rýchlo som vyliezla z obleku a pribehla opäť k Tonymu.
Prehodila som si jeho ruku okolo ramena a pomohla mu sa postaviť.

"Čo to robíš?" Opýtal sa keď som sa ho snažila dostať do obleku. Bol síce prispôsobený na mňa, ale nemala som na výber.
"Vydrž, Friday nás odtiaľto dostane." Konečne sa mi Tonyho podarilo dostať do obleku, čo znamenalo že sa môžeme vrátiť a dúfať že Stevovi s Buckym sa podarilo väčšinu z nich zneškodniť.

Spoza opasku som vytiahla zbraň a namierila ju pred seba. Mala som len základný rýchlokurz od Nat, čo sa týkalo strielania, ale na to teraz nebol čas. Musela som sa spolahnúť na Friday, ktorá ovládala oblek.