Beat It

Kapitola trinásta

Na úvod sme vám len chceli povedať, že odteraz budú časti pribúdať v nedeľu, čo bude ľahšie ako pre nás, tak najskôr a pre vás, kým v pondelok začneme poctivo zarezávať v škole :)

Oči mám nepochybne veľké ako dva podšálky, kým zízam striedavo na Bailey a Isu a pomaly vstrebávam vypovedané slová. Jedna vec je odísť od Shanea a podarenej partie jeho kamarátov a úplne iná zase odísť z festivalu a nikdy viac ho nevidieť.

„Počkať, čože?! Prečo?" sypem zo seba.

„To všetko tá poondiata búrka," gúľa očami Isa. „Vytopilo nám stan a v premočenom spacáku, ktorý ktovie prečo páchne ako staré ponožky, spať nebudem."

„Tvoje prianie bolo vyslyšané, Thea," zamieša sa do toho Bailey. „Už nebudeš musieť zniesť ani sekundu tohto otravného festivalu. Volali sme aj Harper a nebude ti to mať za zlé, naše pohodlie a bezpečie je na zozname jej priorít predsa len vyššie ako autogram od Gerarda."

Vesmír funguje skutočne záhadne, vo chvíľach, keď si niečo želáte, obráti sa vám chrbtom a nechá vás, aby ste si pomohli sami a potom vám dá to, po čom ste túžili, keď už to viac nechcete. Ešte pred dvadsiatimi štyrmi hodinami by som začala poskakovať ako bláznivá, že by som mohla túto katastrofu ukončiť skôr než by začala a mohla sa vrátiť domov. A teraz? Teraz som nechcela nič iné len zostať a zažiť ešte pár prchavých chvíľ so Shaneom.

„Musí predsa exitovať aj iné riešenie," hádam sa. „Dnes to vyzerá, že bude horúco, môžeme spacáky niekam vyvesiť a do večera budú suché..."

Isa aj Bailey na mňa nadvihnú obočie a ja nemusím byť Einstein, aby som vedela, čo im behá hlavou - prečo som odrazu zmenila názor a tak krvopotne sa tu snažím zostať. Isa podozrievavo zaškúli na Shanea, možno mi uverila, že som sa s ním nevyspala za to, že som mohla noc prečkať v jeho stane, ale rozhodne nie je idiot. Musí jej byť jasné, že sa medzi nami za uplynulých pár hodín odohralo viac než len zdvorilý rozhovor.

Shane si nahlas prečistí hrdlo. „Hral by som sa na gentlemana a povedal, že som nenačúval vášmu rozhovoru, ale hej, stojíte dva kroky odo mňa a hluchý nie som." Vrhnem naňho škaredý pohľad - ak nechce prísť o gule, mal by svoje slová voliť opatrne. „Cililing má pravdu, zaplatili ste si za festival a odísť len kvôli vytopenému stanu je hlúposť. S chalanmi máme miesta viac než dosť a ako poznám Cola, zbalil aj náhradný stan, čiže budete mať pekne svoje súkromie, ak neveríte, že na vás v noci niekto z nich nič neskúsi."

Zízam naňho, neschopná slova a keď sa na mňa pozrie, viem mu z očí vyčítať, že sa cíti rovnako ako ja a nechce, aby toto ešte skončilo. Jedna moja časť si je vedomá toho, že ak to budeme len zbytočne naťahovať, o dva dni sa mi bude len veľmi ťažko odchádzať. Ale v tejto chvíli na to nechcem myslieť - človek má predsa myslieť na dnešok a nedbať na budúcnosť, nie?

„Och a mimochodom, ak zostanete, potom vás s Gerardom rád zoznámim." Oslepí ma vlčím úsmevom. „Je to totižto môj dobrý kamarát."

Schmatnem baby za lakte a vlečiem ich od Shanea trochu ďalej, aby sme sa mohli poradiť, čo chceme robiť ďalej. Sebecky chcem, aby na jeho ponuku kývli, aj keď sa cítim previnilo za to, že takto jeho a zvyšných chalanov z The Spawn zneužívam.

„Thea, prosím, povedz mi, že to nezvažuješ!" začne Isa pobúrene.

„A prečo nie?" škriepim sa. „Celý letný semester ste mi pílili uši o tom, ako sa tešíte na PennFest a že vás nič nezastaví, aby ste si ho užili plnými dúškami. Teraz vám ponúkam možnosť ako si toto prianie splniť. Shane a chalani... Ryan je tak trochu debil, ale stačí nad ním len držať pevnú ruku a dá sa to zniesť."