V duchu som začala panikáriť. Nevedela som čo spraviť. Keďže dvere nefungovali, neostávalo mi nič iné ako sa schovať alebo ujsť.
Podľa rýchlych krokov som si v sekunde uvedomila že ujsť tej bytosti bude nemožné. Beh bol čoraz hlasnejší a blížil sa. V zápätí som sa skryla pod stôl a pritisla som si kolená k hrudi. Rýchlo a vystrašene som dýchala, srdce mi bilo ako o život, a dúfala som že tá vec..... nech to je čo to je....rýchlo odíde a už sa nevráti.
Jediné čo som si stihla všimnúť a zaznamenať v hlave, boli veľké, kovové nohy ktoré prebehli popred stôl pod ktorým som bola zalezená. Hluk sa pomaly stišoval a moje srdce sa ukľudňovalo. Vydýchla som si a skontrolovala okolie či je čistý vzduch. Nikto nikde. Vyliezla som z pod stola a skontrolovala chodby ktoré viedli von z mojej miestnosti. Zasvietila som si baterkou a vždy som dúfala že nikoho neuvidím.
Čo teraz?! Nemôžem tu trčať navždy.... Pomyslela som si.
Zrazu som sa strhla na rachot. Opakované búchanie šlo z pravej chodby. Každý jeden úder mi akoby rozbíjal hlavu. Chytila som si uši a vykukla. Nikoho som nevidela tak som opatrne zasvietila. Ako aj predtým, aj teraz tam nič nebolo. Len dlhá a prázdna tmavá chodba bez života. Všade tam poletovali kúsky prachu až som si musela kýchnuť. Hlasné a dlhé "HAAAPČÍIIII" sa ozývalo po celej budove. Chytila som si nos a počúvala. Keď ozvena utíchla, ostalo hrobové ticho. Rachot ktorý vychádzal pravdepodobne z nejakej ďalšej miestnosti sa už neozýval. Nevedela som či to je zlé alebo dobré znamenie. Či mám utekať, kričať, panikáriť alebo sa schovať. Svietila som do chodby a dúfala že sa odtiaľ nič nevynorí.
V zadu sa s vrzgotom pootvorili dvere. Dostala som z toho husiu kožu a chytila si plece. Pozerala som do dverí.......
Zrazu som sa zľakla ako nikdy predtým. Z chodby rýchlo vykuklo nejaké žlté stvorenie a pozeralo na mňa veľkými a strašidelnými očami. Striaslo ma. Nevedela som čo robiť. Žlté čudo pomaly vyšlo z dverí a s rachotom kráčalo ku mne. Rýchlo som zaliezla späť pod stôl s nádejou že ma nechá na pokoji.
By Trappy 💜
Sorry za prípadné preklepy alebo zlú gramatiku XD
YOU ARE READING
Zahalená maskou
FanfictionBežala som celou cestou. Bola mi zima a bola som celá mokrá od dažďa ale vedela som, že nemôžem zastať. Našli by ma. Rýchlo som prebehla popod lampu a zahla som do tmavej uličky. V uličke bolo nahádzaných veľa vecí. Pomaly som ich preliezla a b...
