INFINITENESS

2.

Justin

,,Počuj Lada a ty stále ju hľadáš?" opýtal som sa jej sledujúc telku natiahnutý na gauči. ,,Samozrejme Justin, je to moja dcéra a ja ju nájdem."  povzdychol som si, to dievča malo veľké šťastie že malo takúto rodinu. No toľko drámy pre jednu pipku by som nerobil. Neodpovedal som jej na to a pozeral ďalej Simpsonovcov.

Prešla asi pól hodinka a Lada stále hľadala za počítačom, zatiaľ čo ja som hral xbox so Zeddom.

,,Mám ju!" zhučala Lada a ja som od ľaku sa posadil. Chápem správne že našla svoju dcéru?

,,Justin zbal si pár vecí a zavolaj chalanov, ideme na výlet do Michiganu. "
__________
Abigail
Ráno som sa zobudila veľmi skoro, ani 7 nebolo a to som do školy nemusela ísť. Marie je už určite hore, mala by som ísť za ňou. Kašľala som na makeup alebo vlasy, len som si dala šaty a zbehla som dolu. Samozrejme Marie už sedela dole s horúcou dávkou čaju a dnešnými novinami. Hneď ako má zaznamenala sa usmiala ,,Dobre ráno, drahá." zatiahla. Zdá sa mi alebo je s ňou niečo zle? Ona je na mňa milá a nepokarhala má za vzhľad, mohol za to ten včerajšok? ,,Dobré, teta Marie." sadla som si oproti nej, naliala si môj milovaný zelený čaj a zapozerela sa do horiaceho krbu. ,,Ako si sa vyspala Abigail?" s pohľadom zapichnutým stále v krbe som jej odpovedala : ,,Super, ty?" no na moju otázku som nedostala odpoveď, pretože niekto rozrazil dvere. V sekunde tu bolo asi 15 chlapov a ja v ich rukách, vôbec som nechápala čo sa deje. ,,Nedám Vám ju!" zakričala so slzami teta Marie, ktorá bola tak isto v rukách jedného chalapa s kuklou. Chlapi boli okolo nás v kruhu a sledovali nás. Každý mal na hlave kuklu a boli obrovskí. Zrazu sa sa rozostúpili a vošla do kruhu nádherná žena. Mala blond až skoro biele vlasy po pas, veľké hnedé oči a veľké pery, výrazne lícne kosci, bola ako krásna víla. ,,Marie môžem si ju zobrať, je to moja dcéra." a to bol moment kedy som úplne onemela. Toto nádherne stvorenie je moja mama? Ale kde bola doteraz? Teta Marie vyzerala že čoskoro skolabuje, ústa a oči mala dokorán ale nevydala ani hlások. Moja mama keď ju tak smiem volať sa má mňa otočila a venovala mi nádherný úsmev, rozišla sa ku mne a jej tvar už zalievali slzy. ,,Tak dlho som ťa hľadala, celých 17 rokov. Och, si tak nádherná." hladkala má po tvári, bola som z tejto situácie extrémne vykoľajená a dojatá. V jeden deň neviem nič o mojich rodičoch a dnes tu stojí moja mama, je to veľa na mňa. ,,Lada," šepla Marie, ,,Prosím neber mi ju, je to jedine čo mám." prosila ju a mne to bolo ľúto. Až tak že pomaly začali tiecť slzy aj mne. ,,Marie nepros, jediné čo máš sú tie milióny na účte pokiaľ sa nemýlim, či?" zhúkla moja mama, ale milióny? ,,Aké milióny?" dostala som zo seba. Pohľady všetkých sa dostali na mňa a mne to vôbec nebolo prijemné, až som sa pomrvila a chlap nadomnou trošku povolil stisk. No odpovedi sa mi nedočkalo, lenže nehodlala som byť ticho, to som bola už dost dlho. Frustrovane som si povzdychla, ,,Viete čo? Všetci si ti sadneme a v kľude sa porozprávame, dobre?" všetci má skúmali pohľadom a na koniec pomaly prikývli, vďačne som sa na nich usmiala. Všetkých chalanov, vážne im hovoríš chalani? Veď keby do teba jeden trosku drkne tak odletíš na druhú stranu zemegule. Ty buď prosím ťa ticho. No, všetci chalani si posadali na gauč, niektorí boli na koberci ale asi im to nevadilo a ja, mama a Marie sme sedeli v kreslielkach. Bolo až neuveriteľne aký ľadový kľud som zachovala a ako ma počúvali, bolo mi až z toho na smiech že 15 obrovských chlapov počúva mňa.

Napila som sa z čaju a vystrela sa, ,,Dobre, spustite, chcem počuť obe verzie." mama aj Marie sa nadýchli že začnú, no Marie si to rozmyslela, bolo až smutne aká bola utiahnutá? Hej asi to. ,,Viem že som sem vrthla a ty vlastne ani nevieš čo sa okolo teba deje a ani kto som, tak dúfam že si ma vypočuješ." začala moja mama s úprimným pohľad presne mne do očí. S pohľadom upretym do jej oči som isto a pomaly prikývla, ten človek má hypnotizoval. Bola tak nádherná.

,,Začnem tým že sa ti predstavím," začala a nervózne si prešla cez vlasy. ,,Volám sa Lada  Jerkovič a som tvoja biologická mama. Žijem v Rusku, kde si žila aj ty pred tým ako ťa Marie uniesla." počkať čo? Marie ma uniesla? Čakala som kým bude pokračovať. ,,Ja a tvoj otec vlastníme gang, sme rozľahlí po celej Moskve." a opäť čo? Mafia? Toto vážne? Mne sa asi sníva. Hah, Abigail ty si mafianska princezná. Ups, to nie je zlá predstava. ,,Tvoj otec Riurik Jerkovič (po slovensky Roderik) ťa miloval, no Marie ho zradila a zabila ho. Keď si sa narodila, bol to pre nás zázrak, bola si nádherne dieťa." pozerala pred seba a vrelo sa usmievala, bolo vidieť že hovorí úprimne. Chlapi počas jej rozprávania si dali dolu kukle, no nejak som ich neregistrovala. ,,Bývali sme v Moskve spolu s Marie, keďže bola v tom stále mafia a náš gang tak Marie miesto mňa vybavovala obchody." chcete mi povedať že Marie vedela o mafii a sama v nej bola? ,,Si prekvapená? Nečudujem sa. Ty poznáš tuto Marie," povedala a pozrela sa na ňu. ,,Namyslenú, vždy upravenú a prísnu, že?" spýtala sa a ja som okamžite prikývla. Pohľadom som zablúdila k Marie, sedela a potichu pila čaj, vyzerala akoby sa chcela niekde skryť, ale nebolo kam. ,,Marie nikdy nemala muža ani dieťa, vždy bola verná svojmu gangu, ktorého bola a je doteraz vodkyňou spolu so Scuderi, inak pozdravuj tu mrchu." mrkla na Marie a ja som mala chuť sa smiať, tá žena sa mi vážne páči. ,,Mala si 3 mesiace keď prišlo k veľkému obchodu s gangom z Canady, bola to veľká vec a ja som tam musela byť, pretože chceli hovoriť somnou a tvojim otcom, Marie zostala s tebou doma. Mali sme zlý pocit z tohoto obchodu no už sme nemohli vycúvať. Boli sme v tej dobe s Scuderi kamarátky, dalo by sa povedať že najlepšie." ironicky sa zasmiala. ,,To som ešte nevedela čo sa suku to je. Bola v tej dobe tehotná, čakala chlapca. Ona zostala v deň obchodu s Marie doma. Ja a tvoj otec sme tam prišli, chvíľu pred obchodom tvojmu otcovy prišla SMS s tým, že budú chvíľu meškať. Už to bolo nezvyčajné, gangy nikdy nemeškali. Keď dorazili, bolo ich oveľa viac ako nás, nás bolo možno 10, nich okolo 30, dalo by sa povedať že sme išli na smrť. Bolo jasne že im nejde iba o obchod." Lada sa nervózne pomrvila a pokračovala, ,,Oni chceli tovar mi peniaze, všetko prebehlo tak ako malo až to bolo divné. Už keď sme mali odchádzať sa tam objavila Marie a Scuderi, Marie ťa mala na rukách a my sme boli zviazaní. Stále mi to nesedelo, stále som verila že by mi to neurobili. No v tej chvíli vytiahla Marie pištoľ a zastrelila tvojho otca, vieš čo to pre mňa bolo? Bolo to stratiť samú seba, myslela som si že to je len nočná mora z ktorej sa zobudím." sledovala som moju matku ako sa jej z očí valia slzy a cítila som ako aj mna začínajú páliť. ,,Presne si pamätám čo mi tvoja teta povedala, bolo to : ,,Lada prepáč, ale život je hra a my hráči a ja hrám." a s tebou na rukách odišla spolu aj s chlapmi." plakala som? Áno. Bolo to neskutočne ako si myslite že poznáte ľudí, no v tej chvíli vás položia na lopatky. Lada vzlykala, no stále pokračovala. ,,Bola som zviazaná a moji chlapi tak isto, tvoj otec tam ležal v kaluži krvy a sklad začal horať. A mne to bolo úplne jedno. Vnímala som len tu bolesť, kričala som nech mi ťa neberie, že si jedine čo mám a ona sa smiala, pamätám si ten diabolsky smiech. Bolo to ako by má niečo bodalo zvnútra a ja som nevládala to zastaviť. No oheň už bol skoro pri nás. Jeden z mojich chlapov, tamten," ukázala na čiernovlasého s modrými očami, mohol mať okolo 37. Vyzeral milo. ,,To je Aiden, mal nôž s ktorým nám rozviazal ruky a nohy." Aiden na mňa kývol a jemne sa usmial, usmiala som sa naňho cez slzy s vďakou, že tu teraz môže sedieť moja mama. Utiekli sme len tak tak, no dostali sme sa von. Bolo to všetko dopredu nachystané, Marie nás zabije a od Canady dostala 10 miliónov. Od vtedy ťa hľadám, Marie ti zmenila meno, bydlisko a vymazala ťa z databázy. Bola takmer nemôžné ťa nájsť, ale našla som ťa." Lada začala vzlykať ešte viac a ja tak isto. Cítila som puto medzi ňou a mnou hoci som ju podstatne nepoznala. Bolo to neskutočne akoby som to prežívala s ňou. ,,Prosím môžem ti ukázať tvoj pravý život?" spýtala sa ma s otázkou v očiach a láskou a ja som okamžite vedela odpoveď. ,,Prosím mama, ukáž mi môj život." zašepkala som s pohľadom upretým do jej očí.

________________________
❤️