INFINITENESS

3.

                          Justin
Sledoval som tú pipku na gauči, musím uznať že bola vcelku pekná. Dosť ju zobralo čo hovorila Lada, ale nečudujem sa, aj mňa by zobralo. Tá stará ochechula tam sedela a beznádejne pozerala na tú pipku, asi tajne dúfala že tým pohľadom jej povie nech nikam nejde, hah. Ale v tej babe bol cítiť ten rusky akcent, už len to ako nás dala gauč. Možno aj teba dá na gauč. Ups, neprotestoval by som. V Rusku to bude pestré.

Abigail

Čo som robila práve teraz? Balila som si veci. Naozaj idem s mamou do Ruska, stále neviem či jej mám hovoriť mama alebo Lada. A podstatne ani neviem čo bude s Marie a či mi bude chýbať, za iných okolností by som ju asi neopustila, no potom čo som počula pravdu tak sa na ňu nemôžem pozerať.
Mama s chlapmi išli von do auta počkať. Balila som si už posledné veci a ju pozerala na maličkosti čo tu mám. V tejto izbe som strávila 17 rokov. Je to iné. Je to oslobodzujúce, no zároveň som v hroznom strese, fakt neviem aké to tam bude a všetko nové. Fuh, musím sa ukľudniť. Ani som si to neuvedomila ale izba bola prázdna. Stála som v strede izby a prezerala si ju, bola zrazu taká prázdna a chladná. Pomalým krokom som prešla ku kufru a zobrala ho, zišla som schody čo bola trošku námaha a pozrela sa na Marie, ktorá sedela v kresle. Pozrela som sa jej až do oči, uprene som na ňu pozerala. Nebála som sa jej, už nebolo čoho. ,,Zbohom." zašepkala som a zatvorila za sebou dvere.

Vyšla som z dverí a nadýchla sa červeného vzduchu, cítila som sa akoby som doteraz nedýchala. Rozhliadla som sa po ulici a vyhliadala mamu, bolo ťažké ju nájsť pretože po celej ulici boli čierne BMW a bola som si istá že v jednom z nich je ona. Zrazu sa na jednom aute otvorilo okno a zakývala mi, pousmiala som sa, bolo na nej vidieť že je šťastná. Pomalým krokom som sa rozišla k autu a sadla si dozadu. Mama s jedným chalanom bola v predu, zavrela som dvere a pozrela sa na Marie dom. Už som tam nepatrila. ,,Och som tak rada že si sa rozhodla ísť somnou ani nevieš akú mám radosť." šťastne pleskla rukami a ja som sa zasmiala. ,,Síce som ešte zmätená a ešte dlhšie budem si myslím pokiaľ si na toto vzyknem, ale cítim že budem doma." povedala som a nervózne som si prepletala prsty. ,,Je mi to jasne Abi, ale verím že sa ti bude v Rusku páčiť a vlastne, toto je Justin, ukázala na chalana ktorý riadil. Mal blond vlasy, ktoré mu už teraz zakrývala šiltovka, inak bol cely v čiernom a vyzeral tak prísne? Hej tak. Otočil sa na mna s jemným úsmevom a jamkami, bola som v rozpakoch? Áno veľmi. Bol nádherný. Jemne mi podal ruku lebo riadil no zastavil na červenej, ,,Justin," povedal a jemne mi potriasol rukou, ,,Abigail." odpovedala som. Ďalej sme sa už nejako nebavili.

Cesta na letisko bola dlhá a tichá, bola som cela vystrašená z toho čo ma čaká, no zároveň som sa aj veľmi tešila. Bolo to pre mňa dobrodružstvo za sebou samou. Keď nad tým tak rozmýšľam nikdy som na letisku ešte nebola, hah sranda. Síce trošku trvalo kým sme prešli všetkými kontrolami, no mali sme čas. Malo pre nás prísť súkromné lietadlo, áno dobre ste počuli, súkromné. Skoro mi oči vypadli z jamiek keď to mama povedala. Začína sa mi tento život páčiť. Hahah, veď bodaj by aj nie. ,,Počuj Abi, nechceš si dať niečo pohodlnejšie?" spýtala sa ma mama. ,,No vieš rada by som ale ja nemám nič pohodlnejšie." mama na mňa okamžite pozrela na blázna. ,,Ako to?" spýtala sa. ,,Márie mi nedovolila nosiť tepláky, legíny ani rifle, iba sukne som mohla." povedala som so sklopeným pohľadom a nervózne som si prehrabla vlasy. ,,Bože to je zmija, ty moje chúďatko, nechápem ako si to mohla vydržať. Hneď to napravíme, ideme nakupovať!" mama radostne tleskla a už aj má schmatla za ruku a ťahala k nejakému obchodu. Vlastne keď sa tak poobzerám tak všetci boli v teplákoch len ja v šatách, ups. Kým som ja premýšľala, mama ma zahádzala oblečením až tak, že som ju ani nevidela.

Zrazu ťarcha z mojich rúk zmizla a ja som okamžite pohľadom vystrelila hore. ,,Trošku ti pomôžem, maličká." či som sa červenala? Veľmi. Či som bola v rozpakoch? Veľmi. Či bol nádherný? Oooch a ako. ,,Eh-h ďakujem." jemne som sa usmiala naňho. Úsmev mi opätovne vrátil, no to už som sklopila zrak lebo by som sa inak roztopila.

Po nákupoch som sa bola okamžite prezliecť do teplákovej súpravy a môžem povedať že milujem tepláky! Úplne som sa do toho zamilovala, nie je asi nič pohodlnejšie. 

Po nákupoch sme sa boli najesť ja, mama a Justin, chalani niekam zmizli. Ja som si objednala nejaké cestoviny a mama s Justinom nejaké mäso. ,,Abi, mohla by som ti hovoriť tvojim pravým menom? Teda pokiaľ by si to samozrejme dovolila, kľudne by som ti to aj zmenila naspäť." usmiala som sa na ňu, bolo až zlaté ako bola v rozpakoch kvôli tomu. ,,Samozrejme že chcem svoje práve meno, ako som sa volala?" usmiala som sa a mama mi úsmev opätovala. ,,Darya Jerkovič." nové meno, nové ja. ,,Je to nádherne meno, chcem ho naspäť." ,,Hneď ako prídeme do Ruska to vybavím." pohladkala ma mama po ruke.

Hneď po obede Justinovy zazvonil mobil že lietadlo už je tu. Bez slova sme sa zdvihli a nasledovali Justina, potajomky som sledovala jeho dokonalú postavu a sebavedomý chod. Ten chlapec je anjel.

Lietadlo z vonku vyzeralo normálne ako všetky ostatné, no keď som prišla dovnútra sa mi zakrútila hlava. Kožené sedačky, posteľ, koberce, vlastný bar, no dokonalosť.

Sadla som si do pohodlnej koženej sedačky, vyzula si tenisky a vyložila si nohy na sedačku oproti.

Moja mama odcupitala so slovami ,,Potrebujem sprchu a zavolať toto všetko mojej najlepšej kamarátke, ak ma samozrejme ospravedlníš." musela som sa nad ňou zasmiať, chovala sa tak ako ja.

Cesta by mala trvať nejakých 7 hodín, čiže 7 hodín pozerania von oknom.

Bola som stále v šoku čo sa stalo, 17 rokov života som bola u Márie a teraz toto. Zo dňa na deň sa mi prevrátil život. Teraz som v lietadle a letím domov? Neviem či to mám tak volať. Márie mám stále rada, veď má podstatne vychovala, ale cítim k nej akýsi odpor za to čo urobila.

Moje myšlienky boli prerušené tým, že my niekto zdvihol moje prekrížené nohy. Môj pohľad okamžite vystrelil hore kde som zbadala Justina. Sadol si na sedačku oproti a moje nohy si položil na svoje. Červeň okamžite zasiahla moje líca, keď som zazrela jeho chlapčenský úsmev. ,,Prečo sa stále červenáš?" opýtal sa ma a pozeral na mňa tak, akoby by som bola najzaujímavejšia vec na svete. Okamžite som chcela moje nohy stiahnuť z neho, no nedovolil. ,,Nekaz si pohodlie, mne to nevadí." bolo mi to divne ale nohy som nechala na ňom. ,,Veľa chalanov si pri sebe nemala že?" spýtal sa stále s pohľadom na mne, dosť ma to vyvádzalo z mieri. ,,Noo, nie." odpovedala som stručne a odvážila som sa mu pozrieť do očí.

Justin
Bola hrozne hanblivá a mne sa to hrozne páčilo. Také krehké dievčatko. Kto vie čo krehké sa skováva pod tým tričkom. Ježiš moje podvedomie, sa ozýva vtedy keď nemá.

Bola v rozpakoch a nervózna že má na mne nohy, cítil som ako sa trasie. ,,Noo, nie." odpovedala stručne a konečne na mňa pozrela tými jej veľkými očami. Podobala sa na svojho otca. Mala jeho zelené oči aj tmavo hnedé vlasy, no ostré rysy tvare mala po Lade. Ostro rezana sánka, nos aj výrazne lícne kosti. Bola nádherná. Už na prvý pohľad bolo jasne že je z Ruska, nechápem ako na to nemohla prísť. Možno bude sprostučká a dá ti. Dá mi aj keby nebola, hah.

,,Kto si?" spýtal som sa jej. ,,Veď Ab-Darya."
musel som sa zasmiať, bola zlatá. ,,Dobre Darya, bojíš sa ma?" naschval som sa spýtal a drzo sa na ňu usmial. Odpovedala až veľmi rýchlo a veľmi sebavedomo, ,,Nie." odpovedala a drzo sa usmiala na späť. Oooh, Darya neusmievaj sa lebo neručím za seba. Pohráme sa trošku, keď sa nám myška osmelila.

Nohy som jej jemne chytil za odhalené miestečko medzi teplákmi a ponožkami, inak tá stará ochechuľa jej kázala nosiť iba sukne, zabil by som ju. Hmmm, predstav si ju v obtiahnutej sukni. Okay, oficiálne  som z nej začal tvrdnúť.

Nohy som jej jemne položil na zem a postavil som sa, ihneď som sa k nej naklonil a od jej kolena som ruku posúval vyššie. Začala ťažko dýchať a triasla sa, presne to som chcel.

Ruku som tesne zastavil pred jej citlivým miestečkom a jemne ju hladil. ,,Tak to by si sa mala začať." dopovedal som a odišiel.

_____________________________
Ozývam sa trošku po dlhšej dobe, snáď sa bude páčiť 🥰