Maybe again love?

•19•

Práve sme u Gunnarsenovcov lebo nás tu ťahala teta Anne a nemohli sme to odmietnuť lebo stála si za svojím ako zvyčajne.

"Si fakt v pohode?"opytal sa ma Marcus keď sme sedeli ešte v aute. Doma som raz vracala a Marcus ma chcel hneď brať k doktorke, ale prehovorila som ho že to neni hrozne. Prikyvla som aj keď mi nebolo veľmi dobre, kedže sa mi v bruchu vkuse krutilo a niekedy to boli aj slabe krče, ale tak čo musim to prežit a nikoho nestresovať. Vystupili sme s auta a už pred dverami nas čakala vysmiata Anne a okolo nôch pri nej stala mala Emma, privítali sme sa a šli sme si sadnúť k stolu kde bolo už pripravene jedlo. Už len keď som sa nato pozrela vôbec som nemala chuť. Lily vzchop sa nemôžeš sa tu teraz pred všetkými zrútiť. No moje svedomie je zase múdre.

"Taka som štastna že ste opät spolu strašne vám to pristane, ake mate plány do budúcna chcete sa vziať, usadiť sa mať "deti?" slovo deti skôr zdvôraznila a mne sa na tu myšlienku hneď spravilo zle a už som to nevydržala potlačiť. Utekala som na zachod a celu večeru som vyvracala s tymi zvratkami. O chvíľu ku mne pribehol Mac a pridržal mi vlasy. Keď som už s tym skončila oprela som sa o sprchu a pozrela na Maca.

"Nevyzeráš veľmi dobre mali sme isť k tej doktorke, ale ty si tak tvrdohlava že nie" vraždil ma jeho temným pohľadom.

"Nič mi hrozne nieje len obyčajne zle z jedla je to normalne" po chvíli sa v dverach objavila Anne a za ňou stal zvedavy Martinus.

"Zlatíčko čo ti je si celá bledá"vzala mi ruky do svojich a prešla po vlasoch.

"Neviem je to asi z jedla"Anne sa na zamyslivo pozrela a premýšľala.

"A nie si tehotná? Boli ste teraz na dovolenke tak mohlo to byť možne?" pozrela sa raz na mňa raz na Maca, bolo úplne ticho kažy si vymenil s každym pohľad. Pozrela som sa na Marcusa a prehltla som.

"Myslim že to nie je možne" začal Marcus ja som tam len sedela a pozerala do neznama nemala som slov na to niečo povedat. A vtedy som si na to spomenula ako som ležala a stala pri mne sestrička, upokojovala ma a potom som už len zaspala. Do oči sa mi nahrnuli slzy a už mi chcela jedna vyjsť keď Marcus povedal: "Myslim že by sme už mali ist, neskôr sa porozprávame, poď Lily"vzal ma za ruku obliekli sme sa Mac sa s ostatnymi rozlučil a nasadli sme do auta, v tom som hneď spustila plač.

"Nevládzem s tým žiť"objal ma Marcus "je to nezmysel žeby som bola tehotna a všetko nasvedčuje tomu že je to možne aj keď som bola na potrate"

"Princezna veď je aj mala šanca žeby si bola v tom a to by bola len užasna sprava, zistime to len sa veľmi nestresuj okey?" prikyvla som, Mac naštartoval a išli sme domov. Konečne.

Prepáčte mi že som dlho nevydávala časti, ale teraz už to konečne dokončim...a dúfam že sa vám to stále páči ❤️ ily🥰