Birch Valley Pack II - Beyond The Perception

✝Oleander✝

"A keď príde čas mojej sanctimonie , rozneste kosti môjho tela, nech strata môjho života prinesie iný"
- Froputelli , prvá Alfa a zakladateľka systémov svoriek používaných doteraz

Nie všetci boli monštrá. Čierna vlčica si toho bola vedomá. Ale keď raz už jedno monštrum velilo , ostatní sa kvôli jeho priazni prispôsobili. Lebo rovnako ako mohli práva získať , mohli ich aj stratiť. Nebolo nikdy horšieho postavenia než Sigma. Sigma , samica bez práv , bez ničoho. Jej celý život sa má točiť okolo jej pána a jeho potomkov. Nie ich , jeho. Lebo Sigma nad nimi nemala žiadnu právomoc. Boli už také vlčice čo si zabili vlastné deti z nechuti k postaveniu alebo z ľútosti k ich mladým samičkám. Takéto boli popravené , lebo poškodili majetok svorky/ich pána.  Vlčice tohto postavenia nemali vlastne ani mená. Samostatne sa neoslovovali inak než Sigma alebo Cadela. To druhé bolo slovo ktoré priniesol brat deda súčasného Alfu a jeho význam bol pre niektorých tak potupný že ho radšej ani nevraveli. Každá Cadela mala svoje číslo, aby medzi sebou vedeli kto ktorú myslí. Pokiaľ sa majiteľ rozhodol , mohol vlčicu oslovovať jej pravým menom. Alebo hocijak chcel. Vlci ale silno preferovali pravé mená, pre ukážku že vlčica je už ich. 

Keď vlčicu prešli plodné roky (čo sa často stalo až priveľmi rýchlo) a majiteľ to povolil, konali sa verejné popravy. Zábava celej svorky, konajúca sa výlučne iba v tejto.  Vlčica bola oddelená od jej družiek , aby sa ju v osudný deň  nepokúsili ochrániť. Síce boli všetky oslabené , ale ako kolektív len predsa predstavovali určitú hrozbu.

Potom už iba každý robil čo chcel , postavenie po postavení. Najprv Alfa. Odtrhol jej obidve uši zatiaľ čo úbohá Sigma ležala bezmocne na zemi. Po ňom Beta , ktorý ju iba poškrabal po boku a nechal tak. Čierna vlčica uprela svoj zrak na Gammu svorky. Tento vlk bojoval s prirodzeným pudom liečiť , ale zároveň vedel že svorka by nemala problém ho nahradiť. Tak iba sedel a pozeral mĺkvymi očami na karikatúru vlčice pred ním. "Neurobím nič , vážený Alfa. Toto je výsmech rituálu Sanctimónie. Neočisťujeme hriechy , iba ich sebe pridávame," povedal a podal posledný sympatický pohľad Sigme pred ním. 

Delta jej takmer vytrhol nohy. Nedarilo sa mu to však , tak to vzdal. Lovci sa vrhli a trhali. Čierna vlčica bola rada že tam nebol medzi nimi jej vlk. Ten odišiel pol mesiaca dozadu s prieskumnou čatou obzrieť ako idú vojny inde. Hliadkari síce išli menej hrubo, ale zase hrýzli hlbšie. Všetko pre potešenie očí ich milovaného Alfu. On síce už tieto zásluhy iba zdedil , ale jeho otec bol hrdina. Zvrhol Alfu ktorý ich zotročil a žiadal od nich priveľa, vytvoril techniky na prežitie na pálčivých pieskoch a vyhral veľkú vojnu so svorkou Východného úpätia , vďaka čomu získali kúsok teritória v lese. Takisto viedol svorku v bitke proti kojotom , ktorú im tiež pomohol vyhrať. A tak vlci , zaslepení minulosťou a dobrým vodcovstvom tohto Alfu odvracali zrak od brutalít priamo pred nimi. Všetci chceli robiť hrdinské činy ako ich predkovia pred nimi a byť vyhláseným hrdinom svorky ,ale na to v prvom rade bolo potrebné mať priazeň Alfu. 

Sigmy a Ró dychtivo pozerali na posledný článok plnoprávnych členov svorky - Omega pár. Samec pristúpil a pohrýzol starú vlčicu. Odstúpil. Omega samica držala najväčšiu moc v popravách, pretože to ona zasadzovala posledný úder. Ona rozhodla kedy neplodná umrie. 

Vyškrabala samici oči a s vysokým sebavedomým sa pustila do jej načatej zadnej nohy. Po nejakej tej chvíle zápasenia a totálnej tichosti celej svorky sa jej ju konečne podarilo odtrhnúť. Neplodná samica už prestávala úplne v svojej agónii reagovať.  Omega prišla a konečne Sigmu vyslobodila prehryznutím krčnej tepny. Strata krvi tejto samice bola tak veľká že tento čin kaluž krvi v ktorej už ležala ovplyvnil len minimálne. 

...

Čierna vlčica sa pritiskla k svojej krémovej spoločníčke a počúvala rozhovory ostatných vlčíc. "Pandora nám bude všetkým veľmi chýbať ,"  poznamenala mladá vlčica oproti čiernej. Sigmy súhlasne zakývali hlavami a niektoré si aj niečo zamrmlali popod nos. "Keď mi raz došlo mlieko tak napojila aj moje vĺčatá ," pridala sa iná , hnedo-šedá sigma. Samica vedľa nej vycerila tesáky. Mala ich veľké, väčšie než ich malo väčšina samcov, ale jeden jej už stihli vybiť. "Zase sa vysmiala táto svorka Froputelli do tváre. Snáď už zabudli odkiaľ pochádzajú korene ich predkov ? Oni sú iba vetvičkami a keď príde silnejšia búrka dámy , hovorím vám, odlomia sa a padnú ," tak vlčica s jedným tesákom dopovedala svoj monológ a ostatné sigmy zase iba prikyvovali. "Či sme už netrpeli dosť ?! Oh Predkovia , kedy tá búrka konečne príde ?" zaskučala krémová vlčica. Čierna iba zaškrípala zubami .

'Nepomôžu nám , zmierte sa s tým'

Ale nechala si to pre seba. Pokiaľ mali tieto vlčice zrnko nádeje , držali sa ho. "Spravili z našej Pandory obeť..." zosmutnela mladá vlčica. "Dcéra moja drahá , Pandora nemohla byť obeť. Nebola čistá. Pandora bola čert ! Nezobrala im hriechy , ona sa im pomstila a pridala im ich . A keď si po nich Smrť príde , budú to mať na zozname..." vlčica s jedným tesákom vstala a povzbudila ostatné vlčice aby vstali a oslávili obeť čertice Pandory , až kým ich nezahlušil lovec ktorý ich pri vchode strážil. Sigmy si zase ľahli a stíchli. Čierna vlčica sa pozrela na východ z nory. Vonkajší svet ju lákal ako malé vĺča podpichoval ju aby do neho vkročila. Tejto myšlienke dodalo palivo aj to , že vedela že v sebe nosí nový život , ktorému chcela zaobstarať lepšiu budúcnosť. 

To sa ľahko povie. Ale ako keď sú non-stop pod dozorom ? Ledaže... Ledaže by jej pomohol jej pán. Ale o takom ešte nikto nikdy nepočul. 

Tak či tak vedela , že jej budúcnosť nie je v tejto nore.