Living in a dream

𝒮𝒾𝓍 |ⓔⓝⓓ|

Naše doteraz nikdy nespojené pery sa nespojili ani tento raz, keď sa mali.

Namiesto toho sa všade navôkol rozšírila tma.

Naposledy v mojom živote som chytil do rúk tvoje drobné prsty, než som započul hlasy a zacítil každému známy smrad nemocnice.

,,Preberá sa."

,,Otvára oči."

,,Je pri vedomí!"

Videl som rozmazane. Viac som nevidel ako videl. Pocítil som, ako mi gumené rukavice rozťahujú pravé oko, v ktorom sa za pár stotín objaví žlté svetlo. To isté následne spravia z ľavým.

,,Mali ste nehodu, mladý pán. Boli ste v kóme necelého pol roka."

Pocítil som zovretie na mojej ruke. Zrak sa mi už zlepšil, a tak som mohol nahliadnuť do očí mojej maminky, ako sa mi pozerá priamo do očí."

,,Zlatko..."

,,Kde je Jimin? Ako sa má? Je v pohode?"

Maminka sa zmätene pozrie na doktora a následne opätovne na mňa.

,,Zlatíčko, Kookie... Kto je Jimin?"

Jimin pravdepodobne nikdy neexistoval. Do teraz sa mi však s ním každú noc snívajú veľmi znepokojivé a zvláštne sny.

Neviem ako dlho to ešte takto vydržím.

-Koniec-