Across The Seasons

2

MESIAC DRUHÝ:

FEBRUÁR

TÉMA:

ROZPRÁVKOVÝ ALTERNATIVE UNIVERSE

„Prerušujeme tento televízny program kvôli celoštátnemu hláseniu. Prosíme všetkých zdravých mužov nad sedemnásť rokov, aby sa v pondelok, tretieho februára, dostavili so svojou batožinou na úrad v najbližšom meste a hlásili sa povereným osobám. Opakujem, prosíme všetkých zdravých mužov nad sedemnásť rokov, aby sa v pondelok, tretieho februára, dostavili so svojou batožinou na úrad v najbližšom meste a hlásili sa povereným osobám. Koniec hlásenia. Ďakujem za pozornosť."

V televízore to zašumí, obrazovka sčernie a na niekoľko desivých minút všetko stíchne. Celý svet prestane existovať.

Na zemi pred televízorom, opierajúc sa o konferenčný stolík, sedí postava. Je zahrabaná pod čiernou dekou a zamyslený pohľad upiera na obrazovku. Ťažko povedať, či je dievčaťom alebo chlapcom.

Stiahne si deku z hlavy a odhalí krátke vlasy, modré ako oceán, piercing v nose a uchu a tetovanie draka na krku. Chytí sa za zátylok.

„Mami?" zvolá. Hlas má až prekvapujúco prívetivý a jasný na človeka takého vzhľadu. „Mami, počula si?" skríkne, teraz už trochu hlasnejšie.

Televízor medzitým znova naskočí.

„Mami?" skúsi znova.

Natretie volanie sa ozvú z vrchného poschodia kroky a za pár sekúnd sa prirúti do izby žena v strednom veku. Usmeje sa a spýtavo zdvihne obočie.

„Mami," osloví ju znova, „pýtal... pýtala som sa, či si to počula." Ukáže rukou na obrazovku.

Žena pokrúti hlavou. „Pracovala som... Čo sa deje?"

„Mami," šepne a v očiach má strach. „Mami, ja... Asi je vojna." Schmatne zo stolíka mobil a skontroluje správy. Samozrejme, už je to úplne všade. Podá mobil mame a pustí jej záznam oznámenia.

Žena je zrazu o niekoľko odtieňov bledšia. „Volala si otcovi?"

„Mami, ja... nie," pokrúti hlavou a zvesí plecia. „Nevolal... nevolala som mu."

„Vieš aspoň, čo sa stalo... alebo... prečo...?" zhlboka sa nadýchne. Vidno na nej, že zadržiava slzy.

Znova pokrúti hlavou. „Myslíš, že," sklopí pohľad na mobil a vetu nedokončí. Rýchlo si očami prebehne aktualizáciu článku spred niekoľkých sekúnd a zhíkne. „Je vojna," oznámi mame. „Je vojna," šepne znova. Bezmocne pozrie na mamu a potláča slzy, pretože si až pridobre uvedomuje, čo to znamená.

„Nie," šepne mama, stále pozerá na obrazovku mobilu a stále nevníma. „Nedá sa dovolať... Nedá sa dovolať nikomu..."

V tej chvíli sa do domu, šomrajúc a nadávajúc, vovalí otec. Mama trochu stuhne. Chvíľu jej trvá, než sa dokáže vôbec pohnúť. Spraví zopár neistých krokov smerom ku dverám, no potom sa obzrie.