Across The Seasons

13

MESIAC TRINÁSTY:

JANUÁR 2.0

TÉMA:

ZAKONČENIE 

(vychádzala som z úvodu od našej veľkej šéfky Puelly ^^)

Sedíš v rohu veľkej miestnosti plnej ľudí, rozhliadaš sa okolo seba a premýšľaš. Je tam oveľa menej ľudí, ako keď si začínala, ale stále ich tam dosť ostalo. Usmievaš sa, ale je ti aj trošku smutno.

Si hanblivá...

Občas až príliš hanblivá. Hlavne medzi kopou nových a neznámych ľudí. Myslela si si, že sa to spraví, myslela si si, že do konca roka sa snáď ku niekomu pridružíš a s niekým sa spriatelíš, alebo sa s niekým aspoň porozprávaš... Ale nevyšlo to. Neprehovorila si s nikým. Za celý rok... Možno raz či dvakrát, ale...

Ale snažila si sa.

Alebo nie?

Zahľadíš sa na svoje ruky, v ktorých držíš modrý poznámkový blok a fialové pero. Sú to tvoje obľúbené veci a ty si rada, že ich so sebou v tomto zvláštnom dome máš. Ostalo ti ešte dosť prázdnych strán aj dosť náplne v pere, i napriek tomu, že si celý rok písala...

Prezrieš si tváre okolo seba.

Vidíš známe tváre, tak známe tváre, tváre ľudí, s ktorými si strávila celý rok... Celých dlhých tristošesťdesiatšesť dní si videla tieto tváre, každý deň si videla tie isté tváre, niektoré pretrvali až do konca, iné postupom týždňov odchádzali. Nevedela si, kam odišli. Dôvody ich odchodu boli rôzne – málo času či strach, alebo vlastne ešte kopa iných čudných (ne)výhovoriek.

Pokrútiš hlavou a ďalej si prezeráš tváre. Usmievaš sa, no aj tak ti je trochu smutno. Bol to bláznivý rok.

Zábavný.

Ťažký.

Desivý.

Diabolský...

Pekný.

Predsa taký pekný.

Povzdychneš si. Máš pekné spomienky na všetky tie šialené veci. Budú ti chýbať všetci títo ľudia.

Bolo to iracionálne? Možno trochu. Možno trochu viac. Tých ľudí si nepoznala. Veľa z nich, všetci, ani nevedeli, kto si, pravdepodobne ani nevedeli, že existuješ. Ale tebe to bolo jedno. Celý rok si ich všetkých pozorovala, čakajúc na šancu, kedy by si sa mohla zapojiť do niektorého z rozhovorov. Nikdy si tú šancu nevyužila, ale... Bola si tam. Celý ten čas si tam bola.

Usmeješ sa.

Aj keď ti nikto nevenuje pozornosť, všetkých obdaríš úsmevom. Máš ich rada. Ďalšia iracionálna vec, všakže? Ale tebe to nevadí. Máš rada iracionálne veci.

Sklopíš pohľad a zameriaš sa na tašku so svojimi vecami. Je neveľká. Ale máš tam všetko, čo potrebuješ. Čo si potrebovala.