Náhodne stretnutie ? (completed)

1.Letisko ✌

Zas nestíham . To na 100 % nestihnem . Mám len 15 min. na to aby som sa obliekla, učesala a spravila si aký taký make-up .Natiahla som si pohodlný sivý sveter, obyčajné voľné rifle a moje lásky čierne conversky . Vlasy som si zgužvala do messy drdolu , spravila som si jemný make-up a rýchlo upaľovala ku svojmu kufru . Niako svojpomocne som ho vytrepala von . Budem len úprimná keď poviem že vážil minimálne tonu .Konečne som si sadla a myslím že som vyzerala ako po ubehnutí maratónu ak nie tak som sa tak aspoň cítila  . Dnes bolo vonku príjemne svietilo slnko , fúkal teplý vetrík a na oblohe ani malý oblak. Pozrela som sa na ten maličký obláčik ktorý sa postupne tvaroval do tvaru smialíka . Usmiala som sa a nechala sa hriať slniečkom . Moje rozjímanie však prerušilo trúbenie taxíka . Rýchlo som nastúpila. ,,Dobrý deň" pozdravila som ju a hanblivo sa na ňu usmiala prekvapivo mi úsmev opätovala. Taxikárka bola na počudovanie príjemná . Cestou ku Jenny sme sa rozprávali o všeličom no hlavne o naplánovanom výlete . Keď som ju uvidela vyzerala po veľmi dlhom čase uvoľnene s jemným nádych šťastia . Mala na sebe biele tričko s nápisom ,, eat , sleep, k-pop and pleas repeat " na ktorom mala oblečenú čiernu koženku s lebkou na chrbte , čierne dotrhané rifle a backpack .Vlasy si nechala rozpustené . Prírodne ich mala kučeravé takže vyvolávala dojem upravenosti (aj keď ako ju poznám ani sa ich nedotkla ).
Hneď ako ma uvidela ,objala ma a obdarila ma pohľadom v ktorom bola zmes zvedavosti a šťastia . Nebála sa že ju zoberiem na dáke nebezpečné miesto to nie , bála sa že ju dovlečiem do ružových butikov alebo skrášľovacích salónov ( kde by na ňu mohli nebodaj zaútočiť s voskom a pinzetou  musím ale podotknúť že je prírodne krásna ) no nič sa nepýtala . Už predtým som jej povedala že je to prekvapenie a tak ju prestalo baviť vyzvedať . Jenny ma zajtra narodeniny a keďže je fanúšička bts nenapadlo ma nič lepšie ako výlet do Soulu na ich koncert . Lenže to musí byť pravdaže prekvapenie. Jediné čo vie je že ideme niekde lietadlom na 6 dní . Nič viac nič menej . Po pol hodine ma prestalo baviť  sa pozerať z okna a tak som si dala sluchátka .Podľa môjho vzoru si ich nasadila tiež a púšťala si niake pesničky od bts . Za 2h nám taxikárka zastala na parkovisku . Rozlúčili sme sa s ňou a rovno zamierili na letisko . Mali sme ešte čas tak sme si kúpili nejaké časopisy . Neskôr sme prešli všetkými bezpečnostnými kontrolami a konečne nastúpili do lietadla . Po 15 minútach sme už leteli do Kóreji . Počas letu nám milé letušky nosili Coca-Colu , rôzne snacky a aj niake normálne jedlo . Jenny konečne došlo kde to vlastne ideme a oči jej začali už po dlhej dobe žiariť úprimným šťastím . Väčšinu cesty sme sa len tak rozprávali a listovali v časopisoch . Neviem či som už paranoidná ale zdá sa mi že sa počas celého letu sa zasnene usmievala . Neviem čo jej to behalo po rozume a ani to radšej nechcem vedieť . Za ,,pár" hodín sme už boli v Kórei konkrétne v Souli . Letisko tu bolo omnoho väčšie a modernejšie na rozdiel od toho nášho (však to mi mohlo dôjsť aj skôr ) . Kontrolami sme prešli bez problémov . Hneď ako sme vyšli von , videla som všade samé svetielka, lampy a vysvietené obchody . Soul zrejme nikdy nespí .

Ahojte som vďačná za každý jeden vote , komentar či follow . Toto je môj prvý príbeh tak ma prosím neukrižujte 🙏.Myslím že tu mám a ešte len budem mať kopu gramatických chýb tak sa vám rovno ospravedlňujem 😅 .