Náhodne stretnutie ? (completed)

9.Večera..

Po Yongiho raňajkách sa postupne pozobúdzali aj ostatný až na Jenny . Tea vravel že ju už bol zobudiť no vraj sa ani nepohla . Ja som nad tým len mávla rukou . Však čo iné čakať od najväčšieho spachtoša . Do obeda sme sa len flákali a leňošili na gauči . Varenie obedu si  samozrejme zobral na starosť Jin . Nevravím že som mu nechcela pomôcť no.... on mal na to svoj názor . Tak som mu radšej nechala priestor a pratala sa preč za chalanmi do obývačky . Tí tam zrejme akurát  rozoberali čo budeme robiť . No ja som len započula ako Jimin hovoril ,, ....šteklili ."síce neviem čo vravel no radšej to ani nechcem vedieť . A tak som ho len prebodla pohľadom a sadla si vedľa J-hopa ktorý sa na mňa žiarivo usmial. Úsmev som mu oplatila . Zrazu ma napadlo že by som mala zavolať Nikol a  povedať jej čo to o našom presťahovaní .
                                 FLASHBACK
Sedím na svojej posteli a pri tom hľadám nejake  vstupenky na koncert .Dnes sa začal predpredaj a chcem nám vybrať najlepšie miesta. Automaticky som  hľadala tri miesta no potom ma napadlo či s nami Nikol vôbec pôjde. Mobil som vybrala z nabíjačky a zavolala jej ,,Ahoj " pozdravila ma veselo ,,Ahoj Nikol no...vieš Jenny chcem na narodky zobrať do Kórei a počítam že pôjdeš aj ty ." povedala som no akosi jej hneď na to poklesla nálada ,,Jooj ja som ti to zabudla povedať " začala nervózne ,, Jenny som to už vravela no zabudla som to povedať aj tebe , vieš ide o to že deň pred jej narodeninami  je v Tokiu ten zraz digitálnych umelcov a ilustrátorov , bude sa tam riešiť aj to moje anime, musím tam byť keďže som hlavná grafička . Už som sa to snažila presunúť na iný termín no zamietli to "povedala smutne , no vedela som že sa na to neskutočne tešila veď o tom básni štyri mesiace. Pôvodne som tam mala ísť aj ja ako jej psychická podpora. No po skúsenosti s Nikol v Tokiu sa tam moc nehrniem ,,Aha " povedala som jednoducho . Viem ako sa tam teší no to nemení nič na tom že to bez nej nebude ono . Potom sme ešte kus podebatili no prerušil nás môj vybitý mobil .
         FINISH FLASHBACK
,, Halooo Nikoool sii taam ???" opakovala som už hádam stí krát keď sa mi s konečne ozvala ,, Tery ? Ahoj ako sa tam máte ?"pýtala sa zvedavo ,, Taaak máme sa super no stala sa nám taká ... vec  " začala som opatrne ,, Čo zase vyviedla ? " spýtala sa opatrne a pri tom zvedavo ,,No vieš nejde tak úplne o to čo vyviedla ale o to kde sme ..." a vysvetlila som jej čo sa nám  zhodu okolnosti . Neviem akú reakciu som od nej čakala ale určite som si nemyslela že dostane záchvat smiechu ,, Čo iné čakať keď sa niekde ide s Jenny " vytlačila zo seba pomedzi smiech. Ja som od neho tiež nemala ďaleko no akosi som zabudla že som stále v obývačke a sleduje ma  šesť zmetených pohľadov . Ktoré teraz  pochybujú o mojom psychickom zdravý . No od kedy poznám Jenny som si na ne zvykla . Rýchlo som dovolala ,, Len som volala s kamoškou"  vysvetlila som im flegmaticky . Zrazu som zacítila božskú vôňu ktorá prichádzala s kuchyne . Vstala som a v sprievode šiestich hladných indivíduí som prešla do kuchyni. Tam sme sa stretli z Jen ktorú zjavne tiež privábila vôňa . Rýchlo sme si sadli za stôl a celý vyhladovaní sme sa vrhli na jedlo . Jin spravil niečo čo som ešte v živote nejedla . Nebolo to pikantné no ani jemné ....neviem to popísať a aj tak by sa to nedá pochopiť skôr ako to skúsite ale jedno je iste bolo to famózne ,,Po tomto môžem zomrieť " rozplývala sa Jenny . Ja som sa usmiala a s plnými ústami pritakala ,, Jin je to dokonalé v živote som nič také dobre nejedla " pochválila som ho . Jin sa spokojne usmial a mám podozrenie že sa aj začervenal ,, Ďakujem " povedal rozpačito . Pokračovala som v jedení z ktorého ma (teda všetkých) vytrhol Jimin ,,Čo by ste povedali na večeru ?" spýtal sa veselo ,,Tak my sme ešte ani nedojedli obed a ty už chceš jesť večeru ?  "spýtala som sa zmätene ,, Nie , nie Jimin myslel či by sme šli večer do dákej reštaurácii ." objasnil Kooki , v jeho očiach som si všimla nezbedné iskričky . Neviem čo majú za lubom no možno som len paranoidná... ,, Samozrejme zaplatíme my " dodal Joon . Čím zrejme nemyslel MY ako všetci ale MY ako on a chalani . No tak to hej . Keď zaplatia oni žiaden problém ,,Prečo nie ." povedala som , vedela som že Jen je úplne jedno kde pôjdeme hlavne že tam budú s nami. Jimin sa začal usmievať a ja som začala pochybovať že trpím paranojou .

Znovu nastupujem do sivého volva . Sedím a mám na sebe šaty . Som síce rifľový typ no... do reštaurácie som v ních nechcela ísť , keď sa už premohla aj domča a po veeeeľmi dlhej dobe mala konečne šaty . Síce boli čierne (ako ináč) no bola v nich prekrásna .

Dala si špirálu , tmavé/čierne očné tiene , sito červený rúž a presne ako minule strieborne naušnice . Z vlasou si spravila elegantný drdol a bola eňo ňuňo :3 .
Ja som si dala šaty ktoré vyzerali presne ako lúče slnka . Len pohľad na ne mi vyčaril úsmev .

Dala som si k nim hnedé balerínky na mini opetku , zlaté naušničky , nahrdelník a vlasy som si umila , vyfénovala a nechala ich tak ako sú .
Dala som si jemný rúž , špirálu , prírodný make-up nakoniec som sa pozrela do zrkadla. Lepšie to už nebude . S Jen sme šli pohľadať chalanou a našli sme ich už  pripravených v obývačke. Každý z nich mal na sebe košeľu a niake rifle .
Nemo sa na nás pozreli a mám podozrenie že Tea žmurkol na Jenny . No ona mala perfktný poker face . Niako sme sa už vymotali z bytu a vybrali sa k autám . Stáli tam dva
autá . Dobre známe volvo . A niake Audi . Ako som už hovorila mi sme už v aute spolu s Jiminom a Hobim . Tým pádom šli v Audi  ostatný . Chalani sedeli na predných sedadlách a my s Jen v zadu . Všimla si že som nervózna a tak ma chitila za ruku a povzbudzujuco sa na mňa usmiala . Úsmev som jej vďačne oplatila .
Počas cesty sme sa dobre zabávali na tom ako 'elegantne' dokáže chodiť s opetkami . Ani neviem ako a už sme stáli pred tou reštauráciou . Jimin mi ako pravý gentleman otvoril dvere na aute . A pri tom ako som vystupoval mi zašepkal do ucha ,, Si krásna " . Ja som sa zmohla len na začervenanie a skoro nečujne poďakovanie . Vošli sme teda do tej reštaurácie , usadili sa a začali prezerať ich menu . Otvorila som ho a postupne v ňom listovala ani neviem ako a už u nás stála čašníčka a pítala sa nás čo si dáme . Ja som nervózne prezerala menu no netušila som čo tam je napísané keď som zrazu uvidela fotky špagiet ktoré milujem . Nenápadne som Jen popostrčila a pošepky jej povedala aby mi obiednala špagety na tom obrazku . Ona prikívla a vybavila mi špagety . Potom ešte riešili pitie . Všetci sa zhodli na víne no ja som Jen poprosila aby mi objednala ľadový čaj . Ona chápavo prikívla a objednala mi ho teda. Ešte niečo hovorila Teamu po korejsky no s toho som vyrozumela len niečo ako alkohol . Zrejme mu vysvetľuje že nepijem . A potom sa naňho usmiala . Wtf ?! Ale zas možno bola rada že to pochopil . Nechala som to teda tak . Ona sa hneď  pustila do debati s chalanmi o speve . Ale ja som uprednostnila Jina a jeho tajomstvá šefkuchara. Zrazu prave keď mi Jin vravel o jeho ružovej panvičke (neviem ak sme sa dostali k tejto teme ) sa tam obiavila čašníčka s našim pitím. Poďakovali sme jej a napili sa . Ten ľadový čaj chutil dáko zvláštne ...no nechala som to tak . Veď je normalne že tu chuti ináč .S Kookim sme začali tému maľovanie . K tomu sa pridal zase Jin s tým že podľa neho je aj varenie druh umenia načo mu kooki protirečil . Ja som ale suhlasila s Jinom no našu začínajúcu hádku prerušila kopa jedla ktoru nam doniesla čašníčka . Jedli sme ,rozprávali sa , dojedli a stále sa rozprávali . Ani neviem prečo no čím viac som vypila ľadového čaju tým viac som sa smiala a cítila sa uvoľnene . Ako tak rozmýšľam smiala som sa 2 hodiny vkuse . Čím dlhšie sme tam boli tým viac som sa zabávala . A potom ....čo sa stalo a prečo si nič nepametám ??!  A kde som ? A hlavne kto si ZASE zo mňa spravil plišáka ?!?!! Neviem či tu v kóreji majú uchilku robiť si z ľudí plišákov....